Poplatok za vklad vs. poplatok za výber
Predstavte si, že vlastníte bežný účet. Pre zjednodušenie predpokladajme, že existujú len dve operácie, ktoré môžete na tomto účte vykonať: je to hotovostný vklad a hotovostný výber. S vkladom aj výberom je spojený pevne stanovený poplatok v hodnote X Sk (za X si dosaďte ľubovoľné kladné číslo, nie je to totiž podstatné).
Situácia A: Idete vložiť na svoj bežný účet hotovosť vo výške Y Sk.
Situácia B: Idete si vybrať zo svojho bežného účtu hotovosť vo výške Y Sk.
Teraz skúste odpovedať na nasledujúce otázky:
Ktorá z uvedených situácií (A alebo B) bude mať pre banku negatívnejší dopad?
V ktorej z uvedených situácií by ste boli skôr ochotní zaplatiť stanovený poplatok?
Myslím si, že väčšina z vás by na obe otázky odpovedala „B“, čo v podstate možno vysvetliť nasledovne: ak máme pocit, že naše konanie banke „ublíži“ (teda spôsobí stratu), vtedy sme ochotnejší vykompenzovať jej túto stratu formou bankového poplatku. Na druhej strane, ak máme pocit, že naše konanie prinesie banke zisk, vtedy nebudeme chcieť platiť žiadne poplatky.
Otázkou však je, či je tomu skutočne tak – či naozaj situácia B bude mať pre banku negatívnejší dopad ako situácia A. Naše vklady na bežných účtoch totiž nepredstavujú producentov zisku banky, pretože si ich v prípade potreby môžeme vybrať (na rozdiel od termínovaných vkladov – tu síce tiež nejde o producenta zisk, ale banka má takéto peniaze k dispozícii na presne určený čas, čiže sa s nimi vie pohrať na trhu cenných papierov, a takto v konečnom dôsledku dosiahnuť zisk). Taktiež platí, že náročnosť realizácie vkladu je rovnaká ako náročnosť realizácie výberu, a preto nemožno tvrdiť, že poplatok spojený s vkladom je absurdný, zatiaľ čo poplatok za výber je v poriadku. Skutočným producentom zisku sú v oboch prípadoch len samotné poplatky.
Z pohľadu banky ide podľa môjho názoru o rovnocenné situácie. Problém je ale v tom, že klient tieto situácie takto nevníma. Práve preto (v zmysle orientácie na zákazníka) sa banky budú stále viac snažiť odstraňovať „nezmyselné“ poplatky a navyšovať poplatky tam, kde ich zákazník vníma ako logické. Banka tak nič nestratí a klienti síce budú trochu namosúrení na to, že sa niektoré poplatky zvýšili, ale zároveň budú spokojní s tým, že absurdné poplatky boli zrušené...
Poplatok za vedenie účtu
Druhý problém sa týka poplatkov za vedenie účtov. Opäť to súvisí s nákladmi, tentoraz však s pomerom medzi tzv. fixnými a variabilnými nákladmi. Fixné náklady sa totiž s objemom produkcie nemenia, zatiaľ čo variabilné náklady vo všeobecnosti so zvyšujúcim sa objemom produkcie rastú. V prípade bankových produktov existujú poplatky fixné (ktoré platíme pravidelne, bez ohľadu na to, aké operácie s peniazmi na účtoch robíme) a variabilné (teda tie, ktoré sa viažu ku konkrétnym operáciám – vklad, výber, prevod, atď.)
Pre ilustráciu si predstavte, že ste sa rozhodli kúpiť si šachy. Máte na výber medzi plastovými a drevenými, pričom viete, že:
plastové šachy stoja 600 Sk a materiál (plast) na ich výrobu stojí výrobcu 50 Sk
drevené šachy stoja 800 Sk a materiál (drevo) na ich výrobu stojí výrobcu 250 Sk
Ktoré šachy si kúpite?
Myslím si, že väčšina si kúpi drevené šachy. Dôvod? Napríklad to, že výroba drevených šachov je 5-krát drahšia (250 = 5 x 50), no ich cena je len o tretinu vyššia (600 + 1/3 x 600 = 800). V absolútnych číslach však tiež platí, že drevené šachy sú o 200 Sk drahšie, no rovnako aj o 200 Sk nákladnejšie na výrobu. Z pohľadu výrobcu oboch šachov takto ide o rovnocenný produkt (rovnaké variabilné náklady), zatiaľ čo z pohľadu zákazníka ide o rozdielny produkt, pretože zákazník bude preferovať ten produkt, kde v nákupnej cene cíti vyššiu prítomnosť materiálu (teda variabilné náklady).
Rovnako sa domnievam, že platí, že ak klient banky bude cítiť prítomnosť variabilných nákladov (hoci on sám si to takto nedefinuje), bude ochotnejší platiť poplatok (napr. pri operácii typu „prevod“). A v situácii, kedy variabilné náklady nevidí (vedenie bežného účtu), bude viac frflať.
Samozrejme, ak sa na to pozrieme z pohľadu banky, aj vedenie účtu predstavuje variabilný náklad, pretože ak je viac klientov, tak je viac účtov, no obyčajný klient si všíma len ten svoj účet a poplatok za jeho vedenie vníma ako fixnú platbu.
Na záver ešte uvádzam odkaz na jeden článok, ktorý sa venuje problematike vnímania pomeru medzi variabilnými a fixnými nákladmi. Tu je.
