V piatok s nami cestovala udržiavaná štyridsiatnička, ktorá sa snažila vyzerať na dvadsať. Mala značkovú kabelku, umelé nechty, výrazný parfum a pohľad úspešnej ženy. Chýbala mi k nej už len ružová čivava.
Po tom, ako sa vyzliekla z ťažkého líščieho kožuchu, zavolala svojej dcére. Z rozhovoru som vyrozumela, že ide o dospievajúce dievča, ktoré chce schudnúť. Zahanbila som sa, že som pani dopredu zaškatuľkovala. Istotne je to skvelá matka.
V Topoľčanoch som zistila, že naša spolucestujúca má dva mobily, jeden pre priateľky a druhý do práce. Poučila som sa z predchádzajúcej skúsenosti a nikoho som nesúdila. Keď však jej ťaľafatky s kamarátkami pokračovali až po Nováky, nebolo mi veru všetko jedno. V telefonovaní sa nezastavila ani počas bezpečnostnej prestávky v Prievidzi, ktorá trvala pätnásť minút. S priateľkami riešila životu dôležité veci, ako plesovú sezónu či to, koľko vibrátorov má v skutočnosti Eva Máziková. Konečne chápem význam štupľov do uší.
Milý Ježiško, až budeš tento rok nadeľovať darčeky, nezabudni pre mňa Vianoce bez rozkošných černoškov a nekonečných volaní. Ak by tá žena totiž telefonovala až do Martina, neprežila by som to.
