Kde je tá fantázia, ktorej bolo vždy až priveľa?
Energia do života, kam sa zrazu podela?
Ubitá tlakom, púšťam sa do plaču
a telo čaká, kým niečo robiť nezačnú.
Ale ako? A čo? A kto?
Duša takmer nedýcha, pýta sa von,
žeby bol toto ten zlom,
kedy človek zatne zuby
a z pozbieraných zvyškov sily
začne boj o život?
Zostal vosk, už žiadna sviečka..
Apatia sadne na viečka
a tvári sa, že sa nedvihne,
kým niečo nepríde.
Ale ako? A čo? A kto?
Možno výkrik, pokus o záchranu, náznak zápasu,
rozhýbanie figuríny bez srdca, citov a hlasu.
Už je neskoro, no budem bez času
čakať, kým niekde, niečo utrasú.
A zmenia mi svet.
Ale ako? A čo? A kto?
venované Rone, ktorá zažila, čo je apatia :(