Viac nechcem byť tvojou hračkou,
hrať myš, pričom ty si mačkou.
Už nato nemám síl.
Byť handrou v rukách upratovačky,
vcítiť sa do role kačky,
ktorú niekto udusil.
Byť druhá či posledná,
to sa ťažko rozozná,
keď je zo mňa nič.
To dávno zmysel stráca,
ževraj je láska trváca
i nevera je gýč.
Patrila mi dokonalosť,
ovláda ma osamelosť,
vyblednutý plyš.
Uteč z reality,
skry sa do ulity,
tú bolesť niečím stíš.
Slzy, ihla, jazyk pod prášok,
zvieraš ma ako hrášok,
medzi zubami.
Cítim chvenie,
kde sa berie,
známy neznámy.
Skaly, mach a sviečka,
pomaly zatváram viečka,
opúšťam si telo.
Ticho, pach a samota,
iba duše nahota,
lieta si už smelo.
Blúdi, novú cestu si hľadá,
stratila krídla a zrazu padá,
minula i nebo.
Nádych a výdych pichne,
cit do teba vnikne,
a len hľadíš nemo.
