Najprv to bolo tajomstvo malé,
ktoré najviac ublížilo mame.
To tajomstvo vyrástlo,
a dozrelo až na klamstvo.
Klameš a ja to nevidím,
a keď to zistím, hneď ti odpustím,
čo je pravda a čo lož?
Svojimi slovami napĺňaš kôš,
pochybností.
Dívaš sa mi do očí, vravíš rôzne veci,
no moje srdce dobre vie, že sú to len keci.
Skrývaš tvrdú realitu, snažíš sa ma chrániť,
alebo máš strach zo mňa, a týmto sa chceš brániť?
Myslíš si, že som naivná,
to preto, že som blondína,
čo mi nedáva žiadny zmysel,
no ty, si ževraj nechcel.
Už sa blíži presne ten čas,
kedy klamstvo sa vtrie medzi nás.
Roztvorí mi oči dokorán,
vsype soľ do opätovne hojacich sa rán.
Na jazyku mám len otázku,
prečo náš vzťah visí na vlásku?
Bolo veru ozaj ťažké, vybudovať pevný vzťah.
Zvolil si si cestu klamstva a to nebol správny ťah.
Ukonči to, prestaň s tým,
ty sa pýtaš: „Ale s čím?“
Ukrývaš sa za masku, no oči sú odrazom srdca.
Čo bude ďalej? Netuším. Som zamilovaný sudca.
