Všetko je divné a zvláštne,
len pri tebe matnie
to, čo obklopuje ma.
Keď slnko zhasne
a obloha skrásnie
spln volá vlny k nebu..
Vtedy cítim tvoju nehu
ako kráča neisto
a hľadá otvorenú náruč.
Povedz mi, že to necítiš.
A dôvod? Udaj sám!
Bo ja ozajstný nepoznám.
Srdce mi búši do hlavy,
i more je tichšie
ako otrasy môjho JA.
Nie je skoro
na splynutie dvoch duší?
To snáď osud tuší.
...
Aby raz nebolo príliš neskoro..