Slzy

Slzy sa mi kotúľajú po tvári,

no každou jednou kvapkou sa mi uľaví, na duši.

I keď ľudia od dávna tvrdia,

že roniť slzy sa nesluší. 

Čelo mám plné vrások,

nedá sa mi nadýchnuť,

tvár je ako slivka vysušená,

na perách mám slanú chuť.

Nebojím sa kriku, facky, ani hádok pre nič,

len nemám rada pocit ten,

že tu už nič nezmôžem. 

Najviac bolí pravda krutá,

šťastie zničí ako povodeň,

no ešte viacej štípu oči,

keď klamaný si deň čo deň.

Vidieť západ slnka, dieťa, matku čo miesi na koláče,

každý citlivejší človek, aspoň raz v živote zaplače.