Niekde ďaleko od dní tohto skazeného sveta.
Nik nevyronil viac sĺz ako toto nevinné dieťa.
Matka leží na zemi,
zaslúžila by si Grammy,
za ten výkrik od srdca,
po rane od otca.
Každý je sám,
ani ja neviem kam sa uberám,
kadiaľ ísť.
Vietor fúka do plachiet,
oheň nenechá dotlieť
a ja plávam životom,
nechám sa viesť.
Z úst vyfúknem dym,
príležitostne, nikomu neblížim.
S fľašou od vodky,
plním svoj sen do bodky.
Ihla zapichnutá v ruke,
nik sa nedíva, óóó aké hlúpe.
Načo to všetko robiť mám,
keď nikoho tým nepútam.
REF:
Bum bum bum bom bom,
i z krytu pod zemou počuť ten vábny tón.
To nie je hra na bubon,
všetci kričia: ,,To zavinil on.“
Lietadlá, tanky, bomby, zbrane,
heslo dňa: ,,Zaútočte na ne.“
Ľudia vy ničíte krajiny,
ja viem, každý je bez viny.
REF:
Milovanie a sex sú dva rozdielne pojmy,
no čo na tom, ak sú po tom dobré dojmy.
K tomu pár peňazí nazvyš,
stačí ak pri tom nezaspíš,
zahráš pár umelých vzdychov,
a pred šéfom buď ticho.
REF:
Zavreté máme ústa,
veď na čo rozprávať, keď stačia gestá.
Jeden druhého chápe,
toleruje, pomáha až nad tým žasnem.
Bez rozhovoru ide všetko ľahšie,
vedieť o človeku viac je strašné.
Komunikácia nehrozí,
ani keď vám pohrozím?
