Lovecký zámoček je pekný, akurát doň púšťajú autobus turistov, my zo psom, zostávame v rozľahlom lesoparku. Palina ich miluje. Ňuchá ako besná, čvachce sa v jarkoch, potokoch a trieli hore dole po lúkach, až za ňou vejú uši. Prejdeme si stredný okruh. Majestátne stromy, fontány, rybník, Kdesi hlbšie má byť obora s divou zverou. Druhou stranou sa vraciame k upravenej “ostrihanej“ francúzskej časti parku okolo zámočku. Vraciame sa cez Rožňavu na opačný smer, skontrolovať, ako pokračuje obnova Krásnej Hôrky.
Výhľady na Slovenský Kras sú na hradnom kopci nádherné, navrhujem, nech uzavretý hrad aspoň dokola obídeme kľukatým zarasteným chodníčkom. Palina je z toho šťastná, manželka mi nadáva, že ju po bodliakoch vláčim.. Pokračujeme starou gotickou cestou na Smolník. Doteraz boli cesty nad očakávanie, táto však je presne podľa názvu. Stará, pôvodná, podľa stavu hádam aj gotiku pamätá. Samá jama, krajnice iluzórne.. Krútime sa. Na Úhornej je malebné jazero a motorest. Na kúpanie prisviežo a motorest z dôvodu výpadku prúdu zavretý. V bruchu škŕka, pokračujeme na Smolník. Nemecké banícke mestečko, jeho srdce tvorí súbor žltých historických baníckych budov, plus kostol, zvonica, medzi tým posledná tona vyťaženej rudy v 1989 a dve reštaurácie,.. zavreté z dôvodu výpadku prúdu. Akoby som to... Moja žena nie je dobrý človek, keď je hladná..
Zachraňujú nás kúpele Štós za kopcom, kde sa na terase reštaurácie kúpeľného domu naobedujeme. Cez mantácky( manták= karpatský nemec) Medzev a Jasov, kde mi dá facku prvá osada, sa blížime ku Košiciam, kde zostávame na tri dni. Preberáme útulný Air bnb bytík, voňavý, nový, fungel Ikea, pri kampuse Košickej technickej univerzity vo vnútrobloku Malá Praha 2( to nie je preklep) na Letnej ulici. Áno v okolí je aj Jarná, Jesenná a Zimná. Cítim sa tak trochu ako Harry Potter na nástupišti 2 a trištvrte. Tuším sa nám tu bude páčiť.
Vyrazili sme kúsok rovno, zabočili na Komenského ulicu a do 15 minút sme na Námestí Maratónu mieru a začiatku Hlavnej. Víta nás hipsta kaviareň s názvom Šálka kávy, my si dáme víno. Skrátim to. Dva dni v Košiciach sa dajú výborne stráviť tak, že prvý idete po Hlavnej z jedného konca na druhý po pravej a druhý deň po ľavej strane. Je to najväčší slovenský bulvár. Tvoria ho meštianske domy, rôznych stavebných štýlov, priečelí a fasád, na ktoré sa oplatí sústrediť. Od gotiky, baroka, klasicizmu, až po funkcionalizmus. Sú naozaj bohaté a rozmanité a.. plné krčiem, barov, kaviarni, vinárni, cukrárni, reštaurácii, street foodu, semtam nejaký operátor, kostol, či banka. Šošovkovitým námestím v strede s nádhernou gotickou Alžbetkou, štátnym divadlom, morovým stĺpom a fontánami sa v lete premávajú davy ľudí..
Všimli sme si zaujímavý jav. Obsluha, spravidla študentky, brigádničky je na východe v lete, veľmi žoviálna a neformálna chasa. Pohodička, som si vravel, keď som vo winebare išiel prvý krát z terasy zháňať niekoho, kto by nás obslúžil a v hlbinách podniku som našiel v družnej debate triedu gymnázia, v ktorej boli skryté čašníčky. Mladé, pekné, veselé. Len keď som ich tam musel hľadať tretí krát, už to hraničilo zo športom, je to celkom dlhý bar, tak sme sa zdvihli. Strihli sme si to do bočných uličiek, pozrieť synagógy, výstavy, dať si borovičku v krčme nositeľov radu práce a na Mäsiarskej ulici navštíviť rodný dom najlepšieho spisovateľa, čo sa na území Slovenska narodil, Maďara Sandora Máraia. Máraiove autobiografické, kruto trefné, až prorocké nadčasové romány Spoveď mešťana, Zem Zem, Denníky 1,2 sú na mojej poličke top kníh, ktorú budem po manželke, psovi zachraňovať, ako prvé, keď nám bude horieť bytovka. Pre mňa Márai patrí do Creme de la creme celého literárneho sveta a jeho príslušnosť k tunajším geografickým končinám, mi ho robí ešte milším, keďže sa do toho ľahko vciťuje.
Podvečer sme sa unavení vrátili na byt, keď mi cinkol Messenger. Manažérka knižného klubu Palikerav, ktorého členka Ivetka urobila peknú recenziu mojej knihy Na smrť pekná, (viď tu)
https://www.youtube.com/watch?v=ORRF47cpjWI&t=10s
Tak táto manažérka Renáta zistila zo sociálnych sieti, že som v Košiciach a či by som neprišiel zablahoželať Ivetke k jej narodeninám, ktoré s klubom oslavujú práve na bowlingu. Takže sprcha a taxík. Po asi dvoch flašiach vína, ktoré som v priebehu dňa strovil, som sa medzi tými spisovne sa vyjadrujúcimi, slušnými, pekne oblečenými, voňavými mladými ľudmi, cítil trochu nemóresne. Nakoniec sme podiškurovali o milión témach a pozvali ma na rómsky koncert, ktorý organizovali v Kuturparku Kasárne.
Ďalší den sme si dali výborný obed v najkrajšej Košickej kaviarni a reštaurácii Slávia, ktorá mi pripomínala Savoy v Carltone. Funkcionalistický interiér, menu, servis, jedlo. Všetko tip top. Potom sme sa vybrali na Bašável do Kasárni, kde ma nakoniec vytiahli aj na pódium. Odtiaľ sme sa presunuli na stretko s kamarátom Jarom, s ktorým sme si sadli do kultovej letnej krčmy Kembridž a deň sme zakončili v najkrajšom klube na Slovenku- Košickej Tabačke z ktorej mi padla sánka. Perfektne spravený industriálny priestor starej továrne. Stejdž s profi aparátom vnútri, vonku, všade bary. Akurát prebiehal festival remeselného piva a jedla. V jednom bare ležiaky, v druhom Ipy, treťom weizeny, v štvrtom kyseláče. Vonku hrala kapela. Paráda! Ódy na Tabačku majú pravdu. A to všetko bez eurofondov! Posledný večer v Košiciach stál za to, ako aj všetky predtým!
V ďalšej časti Prešov, Levoča, Spišský hrad, Pieniny a Kežmarok.
