O čom je a čím je iný?
HC je festival s jedinečnou atmosférou umocnenou:
za A- tým, že funguje takmer na pozvánky a to systémom: Oslávenci Koli a Koky, ich priatelia, priatelia priatelov a tam niekde na cca sto osobách to končí... Za pár rokov mojej účasti som tam nevidel žiadny problém medzi ľuďmi a to sme tam potrundžení všetci. Všetci sa bavia ako kone, atmosféra úžasná.
Za B: HC je prerastená narodeninová oslava a tak sa tam nevyskytujú security borci, VIP-zóny a iné, na veľkých festivaloch nevyhnutné zlomyselnosti. Kapela dohrá, za 5 minút sedi s vami pri pive v bare, rozdávajú sa promo CD, kecá sa o hudbe, psy behajú pod nohami, poldecáky štrngajú.
Za C: Priestor. Štyri roky sa Heat Connector odohrával v žiarskej doline, v amfiteátri pri hoteli Spojár, na lúke ohraničenej horizontom Nízkych Tatier. Priestor s veľmi dobrou energiou. Tento rok bola avizovaná zmena, od ktorej sme nevedeli čo čakať. Fest sa presťahoval do Maracampingu na Liptovskej Mare,jedného z najatraktívnejších kempov na Slovensku. Na severovýchod výhľad na zasnežený Kriváň, Vysoké Tatry, na juhu hladina Mary a hradba Nízkych Tatier.
Priznám sa, že v aute cestou na Liptov, som mal trochu obavy. Nové miesto + Heat Connector spomenuli na rádiu FM. Akosi mi z toho vyšlo, že HC ako dobrá akcia narástla, chce sa stať oficiálnym festivalom a tým pádom v duchu hesla- všetko dobré sa časom pokašle, prestane byť taká, ako ju máme radi. Keď sme dorazili k tmavej recepcii, na ktorej nám podgurážený ujo vydal klúče od rezervovaného bungalovu a predal lístky na festival, naše obavy sa rozplynuli. Klasická Koli/ Koky organizácia. HC je „nevýdelečný" podnik a tak sa organizuje, čo možno najpraktickejšie, časovo nenáročne a teda, čo sa služieb týka, pokial možno outsorcingovo. Kemp po sezóne je na to skvelé miesto. Bez problémov máte zabezpečené ubytovanie pre veľa návštevníkov. Odovzdáva a účtuje si ho majitel kempu, občerstvenie dohodnete s majitelmi stánkov, ktorí sú len radi, že čo to zarobia aj po sezóne. Zostáva vam na krku „len" program a technické zabezpečenie koncertov.. S ujom sme si pripili, vyfasovali elektrický radiátor (peterky), hodili ruksaky do izby a o 22hej sme sa napojili na Heat Connector.
Program
Tým ma Koli a Koky vždy poteší. Festival je alternatívny. Tým , že je „nevýdelečný" a nemá sponzorov, organizátori si nemôžu dovoliť veľké mená( okrem tých spriaznených) a tak hrajú rôzne amatérske kapely o ktorých som z 95% nič nepočul, ale nikdy, ozaj nikdy som tu nepočul nič zlé. Pri niečom človek popíja drink, počúva, pri inej kapele skáče ako duracel. Proste vždy sa dá. HC je zmes metalu, hardcoru, punku, ska, rapu, elektra a ich rôznych hybridov. Najprv patrí pódium gitarám, neskôr, po polnoci gramofónom. Sem tam sa to zvrhne na bohapustý jam.
Piatok
V prvý deň festivalu sme nestihli kapely Soundhazard, Švepes, I.F.X, Quarelling Man a stihli sme pol koncertu metalových Desecrated dreams, ktorých nebolo vidieť, lebo hrali v tme. Nebola to technická chyba, bola to ich žiadosť. Ehmm, nuž dušu clivú metalistickú niekedy ťažko pochopiť.. Potom už dostala priestor párty zóna. HC rezidenti. Dj Tlama a Dj. Spank, ktorý hral tento krát bez rapera Lyrika, ktorý sa po štyroch rokoch aktívneho účinkovania na HC rozhodol preflákať festivalom ako divák. Harmatanec velký, párty trvala do neskorého rána a pokračovala pri velkom stole pred bungalovmi, kde nastalo viacero vtipných siuácii a padlo veľa nesmrteľných viet. Spať sa išlo okolo 10.00.
Sobota Poludňajšie pásmo študentských filmov sme bezcharakterne prespali. Počas zvučenia kapely S.O.Y.M sme strovili raňajkový guláš, prešli sa k Mare, kde nám herecký ansábel v zložení Mara, oheň, oblaky, slnko, Tatry, čln, pes, zahralo zopár vizuálne pekných, atmosferických etúd. Psychohygiena prebehla a išlo sa na koncert. Rockmetaloví Shadow of your mind z Nového mesta sú mladí chalani zo zaujímavým zvukom, ktorí skladbami s optimistickými názvami ako Rakovina, Alternatíva života, Paranoja, výborne zapadli do recesistickej nálady postžúrového rána. Fakt ma bavili a na ich refrén: Ja som- ty si- my sme- alkoholici! nezabudnem! Ska- alternatívnu kapelku Chilly prashock sme strávili v bufete Maják, čiže k nej veľa povedať nevieme. Tu si dovolím pochváliť jasnozrivosť organizátorov, ktorí nespravili výčap priamo v koncertnom stane, na čo sme zo začiatku všetci nadávali, no na konci sme tento nápad hromadne chválili, keďže vďaka nemu si kadekto, kadečo pamätá. Do stanu sme sa vrátili na žiarský punkový Sitňan, ktorý zahrali klasický, technicky dobre zvládnutý hutný punk s dvomi gitarami. Problém bol, že som si väčšinu koncertu nemohol zvyknúť na charizmu a vystupovanie speváka. Snažil sa, aj to dobre myslel, niečim mi vadil. Je možné, že mi pripomínal niekoho, koho nemám rád. Tento môj subjektívny názor však zrejme zdielalo viac ľudí, kedže napriek velkej show a faktu, že sa chalani išli na javisku potrhať, sa ľudia veľmi nebavili, postávali a koncert nabral obrátky až posledné 2 skladby. A potom už prišiel čas na tradične najväčšiu recesiu Heat Connectoru, miestny kult- Barbarossa. Odrazu bolo v stane 200, 300 ľudí, tma, piskot.
Na pódium vystúpil basgitarista a bubeník. Thats all! V tejto dvojčlennej zostave v kostýmoch Asterixa a Obelixa odohrali dve tretiny koncertu. V živote som si nemyslel, že basa s bicími môžu takto fungovať!! Asterix( myslím sa volá Tomáš Kaliský), hral na base celú kapelu a do toho spieval. Level Trujilla, Fleu, hocikoho! Strašná sranda. Lyrik si s Barbarossou tradične strihol narodeninový jam, z ktorého vznikla hymna tohtoročného Hc- Koli Koky, Koky, Koli. V stane bolo zrazu 300 stupňov a viac nôh vo vzduchu, ako na zemi. V poslednej časti koncertu sa ku kapele pridal klávesák a nakoniec gitarista. Nářez!
Po tejto zdivočelej mentálnej sprche sme spolu s väčšinou zahájili ústup k bungalovom a bufetu Maják, kde sme vo veselej dišpute zmeškali vystúpenie kapelky Impulz a formácie Ear Drum Kru, čo ma trochu mrzí. Do stanu sme sa vrátili na Karaokeho, ktorý sústredene roztáčal svoju zverskú produkciu, ktorá však na naše dvomi dňami ohučané hlavy bola miestami až príliš kvalitná a krkolomná. Aj tak sme ho odmietali nadránom pustiť spoza pultu, až kým Koli odniekial nevytiahol spiaceho JTBIG Tlamu, ktorý s nemiznúcim úsmevom odpálil ešte nejaké sety.
Nedela
Krásne ráno. Sprcha, raňajky, káva, ranná psychohygiena pri Mare. Až gýčovito krásne výhľady žehlia smútok, že Heat Connector sa končí.. Stan nám mizne pred očami. Lúčime sa s priatelmi a odchádzame, aby sme sa na budúci rok stretli.
