„Plníme všetko, čo sme sľúbili, nenecháme nič na zajtra. Všetko je urobené okamžite, pre čistejšiu, zelenšiu a európsku Čiernu Horu. Nech spadne, aby sa obnovila!“
Vo štvrtok 18. augusta premiér Dritan Abazović vo videopríhovore pri príležitosti prvých 100 dní práce čiernohorskej vlády spomenul boj proti korupcii, medzinárodné aktivity, stretnutia delegácií na najvyššej úrovni, návštevu Ukrajiny a podporu prezidentovi Zelenskému.V piatok 19. augusta mu 50 členov z 81-členného parlamentu Čiernej Hory vyslovilo nedôveru. "Vyhlasujem, že vláda Čiernej Hory stratila dôveru," povedala po hlasovaní predsedníčka parlamentu Danijela Djurović.
Som pyšný na všetko, čo sme v uplynulých 100 dňoch urobili. Zapíšeme sa do pamäti ako vláda, ktorá trvala najkratší čas, ale robila najťažšie rozhodnutia,“ povedal Dritan Abazović, energický, žoviálny, 36-ročný proeurópsky politik, príslušník malej albánsky hovoriacej menšiny, po piatkovom hlasovaní. Jeho kabinet je druhou vládou krajiny so 620 000 obyvateľmi, ktorej bola v roku 2022 vyslovená nedôvera.
Čo sa deje v politicky nestabilnej Čiernej Hore a aké je jej smerovanie?
Od politickej krízy v rokoch 2015-2016 došlo v čiernohorskej politike k veľkému obojstrannému rozkolu. Rok 2019 bol rokom masových protestov proti navrhovanému kontroverznému Zákonu o slobode náboženstva. Z navrhovaného zákona vyplývalo, že náboženské spoločenstvá budú musieť predložiť dôkazy o vlastníctve ich majetku spred roku 1918, keď sa Čierna Hora stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.
O rok neskôr nasledovali voľby, ktoré podľa kritikov z radov prozápadne orientovaných politikov priniesli konzervatívnu prosrbskú vládu. Na čele ideologicky zmiešanej koalície stál Zdravko Krivokapić. Už od začiatku vládnutia mali koaliční partneri spory vo viacerých otázkach vrátane vplyvu srbskej administratívy a Srbskej pravoslávnej cirkvy na vnútorné záležitosti Čiernej Hory. Napriek vyššie spomenutému sporu ohľadom vplyvu Srbska nebola tzv. prosrbská vláda podporovaná najvyššími politickými predstaviteľmi Srbska. A bol to práve Krivokapić, ktorý sa niekoľkokrát dostal do sporu so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom.
Keď bol v septembri 2021 Cetinjský kláštor vybraný za miesto pre ceremóniu intronizácie Srbskej pravoslávnej cirkvi, vypukli v Cetinje násilné demonštrácie. Niektoré čiernohorské samozvané vlastenecké spolky to považovali za urážku ťažko vybojovanej nezávislosti a politickej suverenity Čiernej Hory. Masívne protesty len podporili už trvajúcu vládnu krízu, ktorá vyvrcholila vyslovením nedôvery prosrbskej vláde Zdravka Krivokapića vo februári 2022. Niektorí členovia parlamentu Krivokapića dokonca obvinenili, že jeho činy viedli k spomaleniu integrácie Čiernej Hory do EÚ.
28. apríla bola sformovaná nová menšinová vláda na čele s Dritanom Abazovićom, podporovaná opozičnou stranou kľúčovej politickej osobnosti Mila Djukanovića. Premiér novej menšinovej vlády občanom v príhovore koncom apríla tohto roka prisľúbil urýchlenie integrácie do EÚ, snahu o preklenutie politickej priepasti v krajine a zaviazal sa k transparentnosti.
Apropo, Milo Djukanović. Politik, súčasný prezident Čiernej Hory, predseda Demokratickej strany socialistov (DPS-Demokratska partija socijalista Crne Gore), bez ktorého požehnania sa v Čiernej Hore, už skoro tri dekády, ani list na strome nepohne. Investigatívni novinári, ktorí stoja za Projektom na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP), Djukanovića výhlásili za osobnosť roka 2015 v oblasti organizovaného zločinu a korupcie. Djukanović si popularitu v krajine neustále udržiava, avšak popularita jeho strany DPS v priebehu rokov klesá, najmä kvôli obvineniam z korupcie.
Netrvalo však dlho a Čierna Hora sa opäť ponorila do politickej nestability. Kameňom úrazu bol podpis dokumentu, ktorý ohrozil aj základy predchádzajúcich vlád. Temeljni ugovor-Základná zmluva, podpísaná tretieho augusta patriarchom Porfirijom a premiérom Abazovićom, je dokument, ktorý zaručuje Srbskej pravoslávnej cirkvi vlastníctvo kostolov a kláštorov na území Čiernej Hory (Zákon o slobode náboženstva). Podpis zmluvy neoznámila ani jedna zo zúčastnených strán. Abazović dokonca v nedeľu 31. júla poprel, že by sa chystal takýto dokument podpísať. Okamžite po podpise zmluvy so Srbskou pravoslávnou cirkvou, Djukanovićova DPS oznámila odmietnutie podpory menšinovej vláde.
Na margo treba doplniť, že Čierna Hora podpísala niekoľko „základných zmlúv“ s menšinovými náboženskými komunitami. Vláda podpísala zásadnú dohodu s katolíckou cirkvou v roku 2011 a s islamskými a židovskými komunitami v krajine v roku 2012. So Srbskou pravoslávnou cirkvou sa doposiaľ nedosiahla žiadna rovnocenná dohoda. DPS dlhodobo kritizuje Srbskú pravoslávnu cirkev, že podporuje srbský nacionalizmus a podkopáva čiernohorskú štátnosť.
Ako ďalej?
Abazovićova vláda bude ďalej fungovať ako úradnícka vláda, kým nebude vytvorená nová, plnohodnotná vláda. Poslanci sa pokúsia zostaviť koalíciu pozostávajúci z najmenej 41 poslancov, aby mohli predložiť žiadosť o poverenie na zostavenie novej vlády prezidentovi Djukanovićovi. Ďalšou z možností sú predčasné voľby, ktoré by sa mohli konať v apríli 2023 spoločne s prezidentskými voľbami.
Menšinová vláda Dritana Abazovića otvorila Pandorinu skrinku. V čase jej vyhlásenia bola vnímaná ako „bábková vláda“ Mila Djukanovića. Keď ale o pár týždňov začala plniť svoje sľuby, za mrežami skončili skorumpovaní politici a v prístave v Bare boli skonfiškované veľké množstvá pašovaných cigariet (od rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch sa Bar stal známym centrom pašovania cigariet, odkiaľ sa reexportuje dovezený tabak a expedujú sa cigarety vyrobené v Čiernej Hore) všetci spozorneli.
Čierna Hora sa práve rozhodla zmeniť svoje fungovanie. Krajina je po tridsiatich rokoch unavená z vlády jedného muža, z rozdelenej spoločnosti neschopnej sa zhodnúť na akejkoľvek téme. Čierna Hora chce byť členom Európskej Únie, chce byť rovnocenným a rešpektovaným partnerom na európskej a svetovej politickej scéne. Začal prebiehať proces, v ktorom bude ešte zopár škandálov, pádov jednotlivcov a samozrejme aj zopár volieb. Proces, ktorý bude trvať šesť, sedem rokov. Presne podľa hesla Dritana Abazovića „Neka padne da osvježi!“-„Nech spadne, aby sa obnovila!“
ZDROJE:
https://rs.n1info.com/english/news/100-days-of-abazovics-government-let-it-fall-to-refresh/
https://twitter.com/dritanabazovic
https://www.aljazeera.com/news/2022/8/20/montenegro-government-loses-majority-in-no-confidence-vote
https://balkans.aljazeera.net/news/balkan/2022/2/4/izglasano-nepovjerenje-crnogorskoj-vladi
https://www.rferl.org/a/montenegro-government-no-confidence-serbian-orthodox-church/31996863.html
https://balkaninsight.com/2022/07/22/montenegro-mulls-filling-budget-by-selling-confiscated-tobacco/
