S rešpektom, no poctivo, by som najradšej pochoval so všetkými poctami fakt, že sme sa ako spoločnosť dostali do bodu, kde na výrobkoch akceptujeme nálepku „poctivé.“ Poctivé párky, poctivé polievky, poctivé jedlá v poctivých jedálnych lístkoch poctivých reštaurácií– akoby to „poctivé“ malo niečo garantovať. A prečo vlastne? Znamená to, že kolektívne vieme, že priemerná kvalita je nečestná?
A čo výrobok vedľa na regáli od toho istého výrobcu?
Slová ako „domáce“, „pravé“, „bio“, „tradičné“, alebo „slovenské“ strácajú význam. Už nám nestačia? Stali sa snáď prázdnymi frázami, ktoré už nikoho súdneho nepresvedčia? Želáme si, aby veci boli slovenské alebo žiadne iné. Predtým označovali skutočné, pravé hodnoty, dnes sa stávajú symbolom povrchnosti.
No, tak ako je dnes pojem „poctivosť“ len marketingovým nástrojom aj inštitúcie, ktoré by nás mali chrániť, sa menia na prázdne schránky. Stav systémov, ktoré by mali byť pevnou oporou štátu, je výsledkom ad hoc zmien, prehadzovania kádrov, bez jasnej vízie alebo zodpovednosti. Naši byrokrati, podobne ako „poctivé“ produkty, sa prezentujú ako záruka kvality, no v skutočnosti sú mnohí len treťotriednymi politickými nominantmi, ktorí čakajú na inštrukcie zhora. Bez jasného vedenia by sa možno ani nevedeli správne rozhodnúť v základných veciach, ako je naloženie s verejnými zdrojmi, nieto ešte s ochranou našich práv.
A vôbec, „poriadne párky“ by asi zneli hlúpo. Ale rovnako absurdné je veriť, že sa dokážeme spoliehať na inštitúcie, ktorým základy poctivo obmývame. Tie, čo máme, nevznikli na pevných základoch, ale na „tekutých pieskoch“ populizmu, kde sa všetko mení podľa toho, kto práve drží moc. Možno sa to zdá pre niekoho funkčné, ale v skutočnosti, podobne ako marketingové triky s poctivosťou, je to len ilúzia trvácnosti.
Nezúfajme, z výšky fasády Incheby nás sleduje veľký párok, nepíšu, no hádam je poctivý, bo nabodnutý na vidličku jak Jánošík, ten slovenský, nijaký iný, lebo politik-hrdina bohatý je ten, kto poctivým berie a chudobným dáva. A zatiaľ, čo sa tvárime, že všetko je v poriadku, zabúdame, že aj „poctivé“ subjekty sa môžu otočiť proti prúdu– lež sa z večera do rána premení na nevďačnú ulica, ktorá odstavuje od moci. Viackrát. Čo budem ja teraz robiť, keď ste mi zobrali jedinú istotu. Poctivé nevoľníctvo.
A tak, ako sa patrí, Slovensko opäť kráča do nových výšin. Ministerka kultúry, s taktovkou pevne v ruke, rozhodla, že naša národná hymna potrebuje oživenie.
Prosím pridať nejaký ten beat, možno aj trocha syntetizátorov a v pozadí spevák s auto-tune?
Vivat Slovakia, už nikdy žiadny svár.
A prečo nie? Veď keď sme si už zvykli na „poctivé párky“ a „tradičné slovenské“ čokoľvek, prečo by sme nešli ďalej? Predstavte si – hymna remixovaná tak, aby bola v trendoch. Možno už zajtra z rádia zaznie. Počas športových zápasov nám budú tlkot bubnov a elektronické basy pripomínať, že sme krajina s modernou víziou, kde sa tradície udržujú, no pre potreby trhu vylepšujú. Prečo by hymna nemohla byť rovnako „poctivá“, ako náš poctivý párok — Jánošík nabodnutý na hák?
Na záver, len dúfajme, že aj nová verzia hymny bude, ako všetko ostatné, poctivo a tradične slovenská.
