Kde sa končí humor a začína pokrytectvo?
Lietadlo menom Kunda – úsmevné alebo nevhodné? Je dôležité, aby sme si uvedomili, že hranica medzi nevinným humorom a urážkou je veľmi tenká.
S úsmevom sme sledovali situáciu okolo hlasovania o názvoch lietadiel lotyšských aerolínií airBaltic, kde sa českým nadšencom podarilo prepracovať estónske mestečko Kunda na prvé miesta. Prečo? Lebo ich pobavil názov, ktorý v češtine nesie vulgárny význam. A aby toho nebolo málo, v istom momente vedie aj iné mesto – Pussi, ktoré v angličtine evokuje ďalší nevhodný výraz. Sociálne siete sa zaplnili vtipmi, ľudia sa tešia, ako tieto lietadlá ponesú „hrdé“ názvy. Je to vlastne celé trochu patetické.
Ale kde sa stráca hranica medzi nevinným vtipom a skutočným pokrytectvom?
Na jednej strane sa smejeme, že niekde vo svete lietadlo ponesie názov, ktorý nám v našom jazyku príde vulgárny, a tvárime sa, že je to celé neškodná zábava. Na druhej strane, keď u nás poslanec nazve ženu „suka“ či iným vulgarizmom priamo v parlamente, náhle sa tvárime, že sme národ kultivovaného správania a takéto výrazy v spoločnosti nemajú miesto.
Je to naozaj tak? Kde je tá hranica s neúctou?
Keď sme zistili, že sa dá zapojiť do hlasovania o názvy lietadiel a že jedno z miest nesie názov „Kunda“, mnohí to vzali ako skvelú príležitosť na zábavu. Na internete sa začali organizovať výzvy na hlasovanie, pretože prečo by sme nemali podporiť niečo, čo nám znie tak vulgárne, no zároveň neškodne? Je to predsa len nevinný názov mestečka.
Ale keď o pár dní neskôr poslanec v parlamente nazval ženu „suka“, náhle už vtipy ustali. Zrazu sme sa tvárili, že takéto správanie nemá miesto vo verejnom živote. Médiá písali o urážke, občania diskutovali o nevhodnosti takejto komunikácie. Je to správanie, ktoré je odsúdeniahodné – a právom.
Pokrytectvo v našich reakciách
Vtipkovať na účet cudzieho jazyka, kde nám niečo znie vulgárne, je jednoduché. Cítime sa nad vecou, pretože „to predsa nie je náš jazyk“ a môžeme sa nad tým len pousmiať. Ale keď rovnaké vulgarizmy začneme počuť v našich inštitúciách od ľudí, ktorí by mali byť vzormi, už to prestáva byť zábavné. Stávame sa pokrytcami, ktorí sa smejú len vtedy, keď je to pohodlné, a odsudzujú len vtedy, keď sa ich to priamo dotýka.
Nemalo by však byť jedno, či vulgarizmus zaznie v zahraničnom kontexte, v názve mesta, alebo priamo z úst voleného predstaviteľa národa? Kde je tá hranica, ktorú si ako spoločnosť nastavujeme? Prečo sme schopní tolerovať niečo, čo je v jadre vulgárne, keď to znie ako nevinný žart, ale odsudzujeme to, keď nám to nevonia?
Kultivácia a zodpovednosť
Tento prípad nám opäť ukázal, ako ľahko sa naše normy správania ohýbajú v závislosti od kontextu. Keď lietadlo nesie názov „Kunda“, zdá sa nám to byť zábavné. Ale keď vulgarizmy počujeme v parlamente, začneme hovoriť o kultúre správania a o úrovni komunikácie.
Buďme konzistentní. Ak si chceme zachovať dôstojnosť v spoločnosti, musíme byť pripravení odmietať vulgarizmy, nech sa objavia kdekoľvek – či už na trupe lietadla, alebo v parlamente. Nezabúdajme na to, že pokrytectvo podkopáva naše vlastné hodnoty.
Skutočný problém nie je v samotnom použití slov, ale v tom, aký zámer za nimi stojí. Keď niekto použije akékoľvek slovo len na pobavenie, všetci sa smejú. Ale akonáhle sa tým istým slovom snažíme niekoho uraziť, obzvlášť z poslaneckého kresla, je to pohoršujúce. Možno by sme mali našich politikov poslať do Kunda alebo Püssi – tam by sa ľahšie ukázalo, či je problém v nich alebo slove samotnom.
Pamätaj, že nie ten, kto ťa uráža alebo ťa udrie, ťa zraňuje, ale práve princíp, ktorý tieto veci považuje za urážlivé. Keď ťa teda niekto provokuje, vedz, že je to tvoj vlastný názor, ktorý ťa dráždi.
-Epictetus, Enchiridion XX
