...ľudí, mladých, starších, starých, ako stoja pri pulte s novinami a časopismi a veselo študujú...
Keby bol tento obraz vo verejnej knižnici, v čitárni, bolo by všetko v absolútnom poriadku, dokonca by nás to malo všetkých tešiť, že bez rozdielu veku sa všetci snažia načerpať nové informácie aspoň takto, keď už si z rôznych dôvodov to ktoré periodikum nechcú alebo nemôžu kúpiť...
Ak to však vidím v hypermarkete, myslím si o tom svoje a pravdupovediac, dosť ma to rozčuľuje. Ako k tomu prídem ja, ako bežný zákazník, keď si mám kúpiť stokrát ochytaný, koľkokrát poškodený časopis? V lepšom prípade tieto poškodené kusy obchod vyčlení a poskytne na nich zľavu, čo môže byť istým riešením, ale naozaj sa tomu nedá predchádzať?
Zažil som mnohokrát, ako sa zákazník rozčuľoval, že musí ešte k informáciám, aby mu dali k časopisu CD, alebo prílohu. Nepochopil, že ak by tam bola ponechaná, asi by tam už dávno nebola.
Videl som aj chabé pokusy ochranky, obmedziť tento jav, ale naráža to na mnoho faktorov, väčšina reťazcov uznáva bezbrehé zákazník náš pán, rovnako tak nie je možné jednoducho rozlíšiť, kto si naozaj chce časopis kúpiť a kto si len číta.
Je to len o ľuďoch, ktorí veľmi radi zneužívajú každú medzeru všade kde môžu. Ak tam však stoja niekedy aj 2 hodiny, príde mi to prinajmenšom drzé...
Zákazník náš pán, ale ja k tomu s radosťou dodávam: odtiaľ´- potiaľ...
