Ján Pavol II. (nie)je mŕtvy...

Karol Wojtyla - Ján Pavol II.: Pobrežia plné ticha...
z cyklu: Pieseň o utajenom Bohu

Majstre, veď ma do Efraimu a s Tebou dovoľ mi tam zostať,
na ďalekých brehoch, kde tíš krídla vtákov nesú v zasnení,
a ním je aj zeleň, vlna, ktorej veslo nezmútilo postať,
ním je aj kruh na hladine, tieňom strachu nevyplašený.

Vďaka, že si miesto duše vzdialil od mäteže,
na ňom láskyplná chudoba sa Tebou ozdobí.
Prenesmierny, Teba maličká cela strežie,
obľubuješ ústranie a miesta pustoby.

Veď si veľké mlčanie, ba aj tíš sama,
zbav ma hlasu, kiež som už len v nich,
tak vstúp do mňa chvením Tvojho jestvovania,
chvením vánku v klasoch dozretých.


---------------
K dnešnému dnu:
31000 dni života
9665 dni pápežom

Čo sa deje za múrmi Vatikánu?

Túto otázku si polozí snáď každý, kto sleduje vývoj situácie okolo pápeža. Nik na ňu nedokáže odpovedať s istotou, snáď len tí, ktorí sa zišli okolo umierajúceho pápeža.

Znie to tak kruto: umierajúci...

Prežil atentát, choroby, jednu za druhou, v posledných týždňoch sa stav zhoršoval, až včera, prichádza jedna rana za druhou, už od rána zlé správy.

Vrátim sa zopár rokov spať, keď Ján Pavol II. navštívil Slovensko, mal som tú česť, napriek môjmu veku, byt jedným z hlavných usporiadateľov návštevy v Košiciach. Videl som ľudí prichádzať v pokore, vo viere, s úctou k osobnosti, akou pápež bez debaty je. Keď sa zjavil, bolo cítiť lásku všade vôkol, keď odchádzal, väčšina si priala ho vidieť ešte aspoň raz v živote naživo, zažiť ten skvelý zážitok.

Som šťastný, že som mal tú česť vidieť pápeža naživo 19 krát.

Keď som bol v Ríme, zašiel som aj do Vatikánu, aj keď nie vždy sa mi podarilo vidieť ho, sila, ktorá tam vyžarovala bola citeľná, už len blízkosť za múrmi dávala ľuďom nádej...

Nádej...

Všetci kto sú na námestí pred Chrámom Svätého Petra majú v srdciach nádej aj v týchto chvíľach. Modlitby za pápeža, modlitby za svet, modlitby za mier. Ak pápež v tejto chvíli ešte žije, určíte ich cíti.

AK PÁPEŽ EŠTE ŽIJE , pretože nik nevie, aká je skutočnosť.

Vatikán od včerajšej 19-tej hodiny mlčí, vyjadrenia predtým boli veľmi opatrné, naznačujú, že sa má svet pripraviť na to najhoršie. Nebolo by to v histórii žiadnou zvláštnosťou, ak by sa cirkev pokúsila prepísať realitu.

Zobudíme sa ráno do čiernym súknom zahaleného Vatikánu? Alebo sa deň začne správou že pápež žije?

Ak jeho duša opustí jeho slabú telesnú schránku, zomrie tak, ako si prial, vo Vatikáne, v službe Bohu, ktorého tak miluje...

Uzatvorené bronzové dvere Chrámu Svätého Petra doteraz vždy znamenali smrť pápeža, dnes sa zatvorili, čo môže znamenať aj to najhoršie...