Karol Wojtyla - Ján Pavol II.: Pobrežia plné ticha...

Ďaleké brehy ticha začínajú sa hneď za prahom.
Ponad ne nepreletíš ako vtáci.
Lež musíš zastať, hľadieť do hĺbok a v tom
už neodvrátiť dušu, do dna stačiť.

Tam tvoj zrak nenasýtia zelenkasté úvaly,
no nemôžu sa vrátiť uväznené oči.
Myslel si si, že život pred tým Životom ťa zahalí,
za ktorým do hĺbok si vkročil.

Vedz, z tohto prúdu nieto návratu.
Tajomna krása vecnosti ťa zviera!
Tak trvaj. Tieňom k letku bohatú
púť núkaj; bez nich trvať,
to jasnejšie a prosto káže viera.

Nateraz ešte ustupuješ pred Kýmsi, Kto ide stamodtiaľ,
za sebou do izbičky ticho zavrúc dvere,
prichádza, On sa mierom stal -
ta tíš ťa triafa, do hĺbky sa derie.


---------------
...dnešná noc bude dlhá, pre veriacich ale aj neveriacich, ktorí budú očakávať, či sa potvrdia, alebo vyvrátia správy o smrti pápeža.

Uzatvorené bronzové dvere Chrámu Svätého Petra doteraz vždy znamenali smrť pápeža, dnes sa zatvorili, čo môže znamenať aj to najhoršie...