V sobotu 07.05.2005 som šiel s priateľkou a jej mamou do pobočky Kaufland, Košice - Moldavská, nič zvláštne, poviete si, bežný nákup takto cez víkend, ktorý absolvuje veľa iných ľudí a predsa bol niečím zvláštny.
Vybrali si peračník pre brata podľa svojho výberu, bohužiaľ, na pokladni im bolo veľmi "milým" spôsobom oznámené, že majú proste smolu, ale tento im nenaúčtujú a nepredajú, nakoľko nemá EAN kód a pokladníčka ho nemá ako nablokovať. Ako keby to bol ich problém, pokladníčku to viac nezaujímalo a veselo blokovala ďalej ostatné nákupy.
No dobre, tak to nie je jej problém, zašli sme na informačnú priehradku kde v tej chvíli (cca 13:00) "vegetili" 4 pracovníčky tohto supermarketu, veselo sa zabávali, ako keby ani v práci neboli. Kým si nás všimli (a to verte, že som dosť neprehliadnuteľný) prešli zo dve, tri minúty, veď čo asi môže niekto chcieť, keď sa postaví k priehradke a vytrvalo tam stojí, že?
Neochota pokračovala, podávali si nás ako na bežiacom páse:
"To vybaví kolegyňa..."
kolegyňa: "To vybaví kolegyňa..."
kolegyňa: "To vybaví kolegyňa..."
A dosť! Už ich tam viac nebolo, poslednej neostalo nič iné, ako zahlásiť: "Zavolám Vám kolegyňu..."
Po chvíľke sa teda dostavila kompetentná osoba (asi som naivný, že?) aby doniesla zopár takých istých výrobkov, samozrejme, ani jeden nemal EAN kód v snahe samozrejme zvaliť na zákazníka, že je to len jeho chyba. To jej nevyšlo, tak celá situácia pokračovala ďalej.
Už dosť rázne, ale pritom slušne trvali na tom, že daný výrobok si chcú kúpiť, preto konečne pani pochopila, že asi bude nutné zistiť kód, tak len veľmi neochotne opäť zašla k regálu, aby došla s úsmevom a v rukách cenovku (už viem prečo im tam chýbajú, keď ich takto veselo premiestňujú namiesto opísania si čísla), čo na tom, že pravdepodobne patrila inému výrobku, lebo z označenia tovaru vyplývalo, že to asi nebude ten istý výrobok (možno, v Kauflande si človek nie je istý ani s inými, oveľa istejšími záležitosťami.)
Celá táto procedúra im trvala vyše 30 minút, nehovoriac už o tom, že ešte aj po tom na pokladni pokladníčka opäť mala problém, že EAN kód k nej i tak nedorazil. Ďalších 5 minút.
Som síce trpezlivý, ale toto už bolo aj na mňa veľa, v niektorých momentoch som zvolil taktiku otvoreného boja skrytou metódou, teda že som naschvál hlasnejšie vyjadroval svoje myšlienky, čo jediné malo za následok akú takú aktivitu zamestnancov supermarketu.
Čerešnička na torte nás ale iba čakala pri odchode: po mojej poznámke, že by som takých zamestnancov vyhádzal v priebehu minúty pracovníčka ktorá bola nepochybne najdrzejšia, najmúdrejšia a celý čas nás prebodávala pohľadmi zareagovala:
"Aj my by sme tu niektorých zákazníkov radšej nevideli..."
Našťastie, počuli to len oni, povedali mi to neskôr. Ak by som to bol počul ja, verím tomu, že by ma odtiaľ vyviedli policajti s minimálne priestupkom za výtržnosť, aj ja mám iba jedny nervy!!!
(pozn.: autor v jednom období brigádoval na pokladniach v SR a ČR v hyper a supermarketoch, ale takto by sa k zákazníkovi nikdy neodvážil chovať, aj keď už zažil a videl všeličo)
