Pred vchodom postávalo mnoho turistov, bolo nedeľné predpoludnie, pomedzi nich sa predierala hŕstka veriacich, v snahe dostať sa dovnútra, medzi nimi aj my dvaja, až dokiaľ sme nedorazili k dvom kanonikom, akejsi dvojici, rozhodujúcej o tom, kto smie, alebo nesmie do vnútra katedrály.
Nechápem, akým zázračným spôsobom dokázali rozoznať, kto sa naozaj chce zúčastniť omše a kto iba nechce platiť vstupné. A že tých druhých nebolo málo, takmer výlučne medzi cudzincami, videl neskôr počas hodiny snáď každý.
Celá omša, bola úplne odfláknutá, dotyčný kňaz mal toho akurát dosť a chcel to mať čo najskôr za sebou, vrcholom bola skrátená verzia českej kázne, ktorú kňaz odčítal aj v taliančine a nemčine. Inak prebiehala úplne klasicky, snáď až na občasné rušivé vplyvy v podobe kriku detí a turistov, ktorým sa nakoniec podarilo prepašovať sa. Prišiel však okamih keď starší z kanonikov vybehol zo sakristie s košíkmi v rukách a začal zbierať milodary od prítomných, kto mu nedal, držal mu košík pred očami dlho, v domnienke, že tým dotyčného, či dotyčnú presvedčí. Na konci omše sme sa dozvedeli, na čo sme niektorí neprispeli...
Pred nejakým časom prevzala cirkev od správy hradu samotnú katedrálu, kto očakával, že konečne zrušia vstupné, alebo znížia jeho výšku, bol len sklamaným optimistom. Práve naopak, predstavení farnosti si veľmi dobre spočítali, že takýto príjem si len tak ľahko ujsť nenechajú. Ihneď po omši sa samozrejme otvorili pokladne a už nik bez platenia vstupného nesmel dovnútra.
Keby chcel v tej chvíli vojsť do chrámu Boh, musel by platiť vstupné, alebo by smel ísť aspoň na tú omšu zdarma?
