Mňa sa našťastie nikdy netýkal ani jeden zo spomenutých problémov týkajúcich sa vysvedčenia, aj keď som nemal určite najlepšie výsledky, preto sa neviem celkom dokonale vžiť do pocitu dieťaťa, ktoré ma strach priznať sa rodičom so zlými výsledkami, neviem si predstaviť, čo môže veľakrát maloleté dieťa dohnať až k úteku z domu. Rovnako tak neviem pochopiť rodiča, ktorý postaví svojho potomka pred hotovú vec tým, že vyhlási:
"Máš 20 minút, aby si si zbalil veci..."
Každá minca má dve strany, ani táto nebude výnimkou. Určite to nikto neurobí len tak, problémy sa nabaľujú postupne, výrastok kašle na školu, neučí sa, z rôznych dôvodov. Niekto si pomyslí, že si za to môže predsa sám, tak si nezaslúži ľútosť.
Je to ale také jednoduché?
Kde bude spať? Čo bude jesť? Jedna, dve noci, najmä v lete sa ešte vonku v spacáku prežiť dajú, prípadne aj týždeň niekde u kamarátov, ale skôr či neskôr všetky možností pominú, peniažky sa rozkotúľajú a prichádza tá odvrátená strana dobrodružstva zvaného život. Ak však ešte nemá 18 rokov, má to ešte ťažšie, navyše, len málokedy si dokáže poskladať všetky súvislosti a dopady.
Aké má šance prežiť?
Môže kradnúť, či žobrať, ale skôr či neskôr sa dostane do pozornosti polície a tým aj do problémov ako on, tak i rodičia.
Môže sa uchýliť u kamarátov, keď dôjdu výhovorky, ísť zase k ďalším a ďalším. Dostať do problémov aj ich, stačí, aby rodičia nahlásili nezvestnosť na polícii.
Môže byť u rodiny, ktorá ho snáď najviac pochopí a vyhne sa tak väčšine problémov.
Nič z vyššie uvedeného nie je dlhodobým riešením, aj keď väčšina útekov, či vyhodení netrvá dlho.
Čo však nemôže?
Otvoriť si účet v banke, nakoľko kým nedovŕši plnoletosť, potrebuje podpis zákonného zástupcu.
Nájsť si samostatné ubytovanie niekde na ubytovni, či si prenajať izbu, nikto sa s ním nebude ani baviť.
Nájsť si rozumnú brigádu, agentúry požadujú jednoznačný súhlas rodiča, nehovoriac, že väčšina brigád je nastavená na vek 18 a viac...
Nemôže si nájsť trvalejšiu prácu, žiaden zamestnávateľ s ním nepodpíše zmluvu.
Máloktorý rodič si dokáže predstaviť, čo sa preháňa v hlave dieťaťu, ktoré je na úteku z domu, či ktoré práve vyhodil od rodinného krbu. Väčšina si neprizná ani vlastné zlyhanie, lebo vždy tu zlyhal aj dospelý, nie len dieťa. Po určitom čase rebélie sa pridáva aj strach z toho, čo bude nasledovať, keď sa predsa len vrátim, čo keď bude ešte horšie? Ocitá sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Problém je oveľa horší, ak tým dobrodruhom je dievča, koľko nástrah navyše si musí pretrpieť?
Veľmi by som si prial, aby tento rok bolo týchto prípadov oveľa menej, než kedykoľvek predtým, ale sám mám vo svojom okolí kamaráta, ktorý si už vypočul vyššie spomínanú vetu, nezvládol školu, čakajú ho komisionálne skúšky na konci augusta. Aj keď sa nič neje tak horúce, ako sa navarí, jeho polievka je ešte stále veľmi horúca...
Budem rád, ak sa v diskusii nájde dostatok názorov, pokojne aj z oboch strán barikády.
