Kamaráti

Kým od Vás čosi potrebujú oni, nestačia Vám prsty, aby ste ich spočítali. Urobíte pre nich čokoľvek, veď sú to kamaráti.

Prvá facka zvyčajne prichádza v momente, keď nemáte aktuálne čas, aj keby ste veľmi chceli, nemôžete. Prvá výčitka, veď oni by to pre Vás urobili hoci aj o polnoci. Hodia to na pretras, ako keby ste boli nesmierne neslušný, lebo ste si dovolili slušne im oznámiť, že to nezvládate, máte iný program, svoje povinnosti.

Ocitnete sa však v situácii, keď potrebujete pomôcť Vy, ale zrazu akoby sa po väčšine zľahla zem. V tom lepšom prípade počúvate výhovorky. Je úplne bezvýznamné o akú pomoc žiadate, poväčšine ide o malichernosti, niekedy nie.

Našťastie, zopár kamarátov, tých ozajstných sa stále nájde...

Prečo je to ale takto? Už veľakrát som sa nad tým zamýšľal. Nikdy som nenašiel odpoveď.

Máte podobné pocity? Podeľte sa s nimi v diskusii.