Vojna už nikdy nebude ako predtým – to je jedno z najzásadnejších zistení za viac ako tri a pol roka trvajúcej ruskej agresie voči Ukrajine. Zábery z ukrajinského bojiska nám denno-denne demonštrujú, akú podobu by mohol mať ozbrojený konflikt v budúcnosti. Dôsledky tak rapídnej transformácie spôsobu vedenia vojny, akej sme svedkami na Ukrajine, si mnohí z nás ešte neuvedomujú. Konvenčný spôsob boja s využitím ťažkej techniky – tankov, lietadiel, bojových lodí – je do veľkej miery minulosťou. Oblohu, súš a vodu ovládli drony, t.j., bezpilotné systémy, ktoré bez väčšej námahy decimujú hromady vojenskej techniky za desiatky až stovky miliónov dolárov. Hodnota takého dronu pritom tvorí iba nepatrný zlomok hodnoty tanku, či bombardéru. Tento nepomer zásadným spôsobom pretvára nielen ekonomiku boja, ale aj rovnováhu síl na bojisku i mimo neho.
Práve vďaka dronom bola Ukrajina – krajina bez vlastného loďstva – schopná zničiť, či znefunkčniť tretinu ruskej čiernomorskej flotily – pýchu ruského námorníctva – a donútiť Rusov stiahnuť sa z ukrajinských teritoriálnych vôd. Drony dlhého doletu (viac ako 1000 km) umožňujú Ukrajine systematicky likvidovať ciele ekonomickej a vojenskej infraštruktúry – rafinérie, muničné sklady, továrne na výrobu dronov – hlboko na ruskom území, čo ochromuje schopnosť Ruska pokračovať vo svojej agresii. Drony sú zodpovedné za 80% úmrtí ruských aj ukrajinských vojakov na bojisku.
Vývoj dronov je nielenže bezprecedentný, ale aj nezastaviteľný. Výroba dronov sa na Ukrajine od začiatku invázie zvýšila exponenciálne: z 1200 kusov v 2022, na 1,7 milióna v 2024. Takmer každý prápor ozbrojených síl Ukrajiny má dnes svoje vlastné dronové jednotky. Chirurgická presnosť – dnes už ikonických – operátorov FPV dronov (t.j., dronov s pohľadom z prvej osoby; z angl. First-Person View), eliminácia dronov inými dronmi, autonómne roje dronov, či prípad zajatia ruských vojakov len za pomoci dronov – toho všetkého sme dnes svedkami. To, čo sa odohráva na Ukrajine, je vojna strojov.
Zmena je však aj v prístupe ukrajinského obranného priemyslu k vývoju dronov a vojenských technológií všeobecne. Oproti ťažkopádnej byrokracii a centralizovanému systému výroby a obstarávania, aký vidíme v Rusku, ale aj väčšine západných krajín, na Ukrajine vznikol úplne nový ekosystém – rozsiahly súkromný sektor tvorený stovkami spoločností (start-upov) úzko spolupracujúcich s armádou, od ktorej vývojári dostávajú nepretržite spätnú väzbu priamo z frontu. Perspektívne projekty sú následne podporované ukrajinskou vládou, najmä prostredníctvom platformy Brave1, ktorá vznikla práve na tento účel. Celý takýto cyklus navyše prebieha v nadštandardne krátkom časovom horizonte (dva až tri mesiace). Obmedzením tohto systému je, samozrejme, výška rozpočtu, ktorý je závislý aj na zahraničnej podpore, no jeho výhodou je flexibilita a schopnosť rýchlejšie generovať inovácie ako tradičné obstarávanie, čo je vzhľadom na rýchly technologický vývoj kľúčové. Vďaka týmto systémovým rozdielom je Ukrajina schopná udržiavať technologický náskok pred Ruskom.
Investície do vývoja a masovej produkcie lacných dronov sú do značnej miery dôsledkom nedostatočnej personálnej i materiálnej kapacity Ukrajiny v porovnaní s Ruskom, čo robí tento konflikt špecifickým a extrapolovať tak nemusí byť na mieste. No vojna na Ukrajine zároveň odhalila, jak zaostalé sú súčasné bojové technológie. Je pravdepodobné, že akýkoľvek sebekonvenčnejší ozbrojený konflikt v budúcnosti by mal tendenciu vyvíjať sa podobným smerom, ako ten na Ukrajine. Ak by ktorákoľvek z bojujúcich strán začala masívne využívať drony, získala by neporovnateľnú výhodu. Náznaky tohto trendu bolo možné badať pri nedávnych ozbrojených potýčkach medzi Thajskom a Kambodžou, kde thajská armáda úspešne využila drony na ničenie kambodžských pozícií. Rusom tiež netrvalo dlho, kým pochopili, že hordy sovietskych tankov sú im voči dronom k ničomu. Ruská vojnová mašinéria dnes pozostáva takmer výhradne z dronov, častokrát okopírovaných od tých ukrajinských.
V súčasnosti je vo vojne dronov najväčším problémom elektronické rušenie. Obe strany sa momentálne spoliehajú na drony s optickým vláknom, ktoré sú vďaka pevnému spojeniu s operátorom odolné voči rušeniu. Nevýhodou týchto dronov je ich obmedzený dosah – maximálne niekoľko desiatok kilometrov oproti niekoľkým stovkám pri dronoch ovládaných cez rádio signál. Budúcnosť, podľa všetkého, spočíva v umelej inteligencii. Napríklad, Ukrajina nedávno vyvinula dron, ktorý sa pomocou umelej inteligencie od určitej, kritickej vzdialenosti samostatne fixuje na cieľ, čím sa stáva imúnnym voči rušeniu. Umelá inteligencia zohráva rolu aj v ochrane ukrajinského neba: Sky Sentinel je plne autonómny systém protivzdušnej obrany, ktorý samostatne vyhľadáva a fixuje sa na cieľ, predikuje jeho dráhu letu a na základe toho vypočíta kedy a kde vystreliť. Ide prakticky o guľomet ťažkého kalibru na mobilnej platforme ovládaný umelou inteligenciou. Cena celej batérie je 150 tisíc dolárov – menej, ako jedna hlavica do tradičných západných systémov protivzdušnej obrany. Umelá inteligencia sa ďalej využíva v celej škále odvetví priamo alebo nepriamo súvisiacich s bojiskom. Môžeme si byť istý, že to, čo sme doteraz videli, je len začiatok.
Zatiaľ čo Ukrajina je bezpochyby svetovým lídrom vo vývoji a implementácii dronov v systémoch obrany, NATO ďaleko zaostáva. Nedávne incidenty narušenia vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi ukázali, že NATO nie je pripravené na ozbrojený konflikt 21. storočia – na drony vyrobené z polystyrénu a preglejky nasadilo spojenecké stíhačky a niekoľko ďalších lietadiel. Systém protivzdušnej obrany Patriot bol tiež v pohotovosti. Výjazd jedinej stíhačky stojí niekoľko desiatok tisíc dolárov. Nehovoriac o použitej munícií. Zhruba dve desiatky týchto dronov si bezstarostne letelo stovky kilometrov poľským vzdušným priestorom a len tri, či štyri z nich bolo zostrelených. Ukrajina pravidelne odoláva náletom stoviek dronov a desiatok balistických striel v rámci jediného útoku, pričom väčšinu z toho dokáže zneškodniť.
Iste, investovať do najnovších iterácií dronov by bolo pre NATO kontraproduktívne, pretože drony, ktoré sú používané dnes, budú pravdepodobne zajtra zastaralé. Lenže problém je systémový. Krajiny NATO nedisponujú infraštruktúrou, ani kapacitou na to, aby boli schopné vyrobiť rýchlo a v dostatočnom množstve akýkoľvek typ dronu. Ďalším problémom je závislosť západných krajín, ale aj Ruska, na čínskych komponentoch potrebných na výrobu dronov. Naproti tomu, Ukrajina sa čoraz viac spolieha na domácu produkciu týchto komponentov, ale aj dronov samotných – 96% dronov používaných ukrajinskými ozbrojenými silami je domácej produkcie.
NATO sa doposiaľ zameriavalo na vývoj a výrobu len tej najpokročilejšej, vysoko špecializovanej bojovej techniky. Aj keď nepochybne výkonná, produkcia takejto techniky je finančne aj časovo neuveriteľne nákladná a obmedzená, čo do počtu vyrobených jednotiek. Pri pretrvávajúcom, veľkoplošnomn konflikte je takýto model neudržateľný. Lekcia, ktorú by si NATO malo vziať z konfliktu na Ukrajine, je schopnosť rýchlej, lacnej a masovej produkcie zbraní – primárne dronov.
To, čo začalo ako znúdzecnosť, sa vyvinulo v masívny vojensko-ekonomický komplex, ktorý dnes Ukrajinu udržiava nažive v epickom boji Dávida s Goliášom. Droný nedefinujú len túto vojnu, ale aj spôsob vedenia vojny v 21. storočí. Iste, je otázne, nakoľko budú drony schopné rozhodnúť túto vojnu. Bez ohľadu na to nám však Ukrajina ukazuje, že pri tak búrlivom rozvoji technológií, aký zažívame dnes, rozhodujúce nie sú najpokročilejšie technológie, ale tie, ktoré sú efektívnejšie. Rozhodujúca nie je sila, ani veľkosť, ale vynaliezavosť a prispôsobivosť.
