PROGRAM PRE ZDRAVOTNÍCTVO
MOTTO:
ZDRAVIE NAJVYŠŠIA HODNOTA
I. ÚVOD
II. ZDRAVOTNÁ POLITIKA ŠTÁTU
III. ZDRAVOTNÍCTVO PRE OBČANA – SPOKOJNÝ OBČAN
IV. ZDRAVOTNÍCKI PRACOVNÍCI – PRIMERANÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE
V. ZDRAVOTNÍCTVO NIE PRE TVORBU ZISKU A BOHATNUTIE
VI. EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
I. ÚVOD
Slovenské zdravotníctvo je v žalostnom stave:
v niektorých segmentoch klesla úroveň zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v primárnej ambulantnej starostlivosti, v nemocniciach a o chronicky chorých,
zdravotníctvo je dlhodobo nedostatočne financované, napriek tomu využitie týchto zdrojov je neefektívne najmä pre nevýhodné nákupy, zmluvy na rôzne služby a dodávky zapríčinené klientelizmom a korupciou,
zadlžovanie nemocníc vychádza z nefunkčne nastaveného systému hradenia výkonov, ktoré často nepokrýva oprávnené náklady; neštátne zariadenia to kompenzujú rôznymi poplatkami,
stráca sa dôvera medzi zdravotníckymi pracovníkmi a občanmi/pacientmi; vedenie rezortu opakovane bojuje so zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí požadujú nielen primerané platové ohodnotenie, ale aj zlepšenie podmienok pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nízky počet sestier na jednotlivých úsekov starostlivosti vedie k poklesu ošetrovateľskej starostlivosti a zhoršuje vzťah pacient/zdravotnícky pracovník.
Tieto a ďalšie nedostatky vyžadujú systémové opatrenia, ktorých základom je legislatíva. Jej obsah a dosah musí vychádzať z konsenzu všetkých parlamentných strán, ktoré sa dohodnú na koncovom modely zdravotnej starostlivosti, pretože jeho budovanie s prestavbou súčasného systému presiahne jedno volebné obdobie. Preto Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník svoj návrh na zmeny v zdravotníctve ponúknu širokej diskusii celému spektru politických strán, profesijným a odborovým organizáciám s cieľom vytvoriť spoločnú doktrínu zmien v systéme zdravotníckej starostlivosti.
II. ZDRAVOTNÁ POLITIKA ŠTÁTU
II.1 Politické rozhodnutia musia vychádzať z odborných analýz zdravotného stavu populácie – chorobnosť, úmrtnosť, demografia a i.; sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej vysokú kvalitu a pod.
II.2 Preventívne programy musia byť jednou z najdôležitejších intervencií štátu v oblasti podpory a udržania zdravia. Hradené musia byť z prostriedkov štátneho rozpočtu a zo zdravotného poistenia. Štát ich musí iniciovať, podporovať a ich efektívnosť kontrolovať. Priorita tejto úlohy štátu vyplýva z alarmujúceho výskytu kardiovaskulárnych, onkologických a i. chorôb, z nízkej priemernej dĺžky života našich občanov a pod. pri porovnaní s inými štátmi EÚ. Zdravie ovplyvňuje predovšetkým životný štýl a faktory vonkajšieho prostredia (vzduch, voda, bezpečné potraviny a i.), teda často veľmi dobre ovplyvniteľné faktory.
II.3 Regulácia zdravotníckeho trhu. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby do vzťahov pacient, zdravotná poisťovňa, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vstupoval štát preventívnymi opatrenia, ktoré zamedzia zlyhaniu trhových mechanizmov, ktoré by viedli k poškodeniu zdravia, k neefektívnemu využívaniu zdrojov a pod. Miera intervencií štátu sa musí meniť v závislosti od zmien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom štát využíva viaceré nástroje – regulácia cien a pod. Dnešnú situáciu v niektorých oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti charakterizuje cenová anarchia, ktorá vedie k tomu, že napr. ceny niektorých zobrazovacích vyšetrení (CT, NMR) sú vyššie než je tomu v Českej republike a Nemecku.
III. ZDRAVOTNÍCTVO PRE OBČANA – SPOKOJNÝ OBČAN
III.1 Zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti prehodnotením siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a jej personálneho zabezpečenia. V súčasnosti vzniká nedostatok lekárov v primárnej starostlivosti a v stomatologickej starostlivosti. Treba posilniť postavenie všeobecného lekára, jeho kompetencie a prístup k diagnostike a liečbe tak, aby veľkú časť zdravotných problémov občanov vyriešil sám a ekonomicky zabezpečiť zdrojmi zdravotného poistenia chod ambulancií. V geograficky zložitých oblastiach personálne zabezpečovať zdravotnícku starostlivosť príťažlivými podmienkami (koeficienty platieb od zdravotných poisťovní, poskytnutie výhod samosprávou – nájomné, ubytovanie a pod.).
III.2 Zabezpečenie rovnosti pri poskytovaní základnej zdravotnej starostlivosti hradenej zdravotným poistením a poistných plánov.
III.3 Zabezpečenie kvalitnejzdravotnej starostlivosti o dlhodobo chorých občanov.
Prehodnotenie starostlivosti o občanov v starostlivosti sociálnych ústavov s posilnením starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi v závislosti od ich vekovej a zdravotnej štruktúry; starostlivosť o týchto občanov nemôžu zabezpečovať len opatrovateľky, musí tam byť aj dostatok sestier, pretože väčšinou ide o občanov s mnohými chorobami, časť z nich je imobilných so závažnými poruchami zdravia, dekubitmi a pod.
Zabezpečiť, aby s v ústavoch sociálnej starostlivosti hradili zdravotnícke výkony zdravotnými poisťovňami.
Významne podporiť a rozšíriť starostlivosť o dlhodobo chorých a bezvládnych občanov v domácom prostredí opatrovateľskou a ošetrovateľskou starostlivosťou Agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), zabezpečiť ich primerané financovanie,
Zrozumiteľne stanoviť štandardný obsah výkonov, ktoré sú úplne hradené zo zdravotného poistenia v závislosti od veľkosti jeho zdrojov a stanoviť metodiku a spôsob doplatkov na zostávajúce výkony. Teda zreteľne a zrozumiteľne povedať občanovi koľko za svoje odvody do zdravotného poistenia dostane zdravotnej starostlivosti.
Zavedením merania kvality zdravotníckej starostlivosti na základe medzinárodných kritérií zvýšiť kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti. Kvalita zdravotníckej starostlivosti v jej základných aspektoch: medicínskom (dostatok kvalifikovaných lekárov, kvalitná diagnostika a liečba), ošetrovateľskom a sociálnom (dostatok sestier, ľudský faktor: priateľská atmosféra, povzbudenie, vhodná infraštruktúra a i.) musí byť trvalá úloha, ktorá sa pravidelne kontroluje, hodnotí s návrhmi opatrení na jej zlepšovanie.
IV. ZDRAVOTNÍCKI PRACOVNÍCI – PRIMERANÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE
IV.1 Kľúčovou koncepciou je spravodlivé odmeňovanie lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov vychádzajúce z dôležitosti a odbornej náročnosti výkonu zdravotníckeho povolania s vytváraním motivačného prostredia pre:
zvyšovanie kvality poskytovanej starostlivosti,
zotrvanie v našich zdravotníckych zariadeniach,
tak, aby sa skončil odchod zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, ktorý zapríčiňuje ich zlé spoločenské postavenie a odmeňovanie.
IV.2 Budeme presadzovať, aby sa akceptovali požiadavky sestier a pôrodných asistentiek zmenou zákona o ich odmeňovaní tak, aby:
- zákon platil pre všetkých zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na to, v akom zariadení pracujú;
- sa zvýšili koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy;
- sa základná zložka mzdy zvyšovala o koeficient 0,03 za každé tri roky praxe, teda opatrenia, ktoré by pôsobili ako stabilizačné faktory pre zotrvanie v náročnom zdravotníckom povolaní.
Mimoriadne dôležitým je podpora vzdelávania ako nevyhnutného faktora kvality zdravotníckej starostlivosti vytváraním stimulačného prostredia pre vzdelávanie:
Možnosťou náklady na vzdelávanie zahrnúť do odpočítateľnej zložky daňového základu mzdy,
Príspevkami zdravotníckych zariadení a štátu na vzdelávanie predovšetkým na základe potrieb klinickej praxe,
Uvedené opatrenia výrazne znížia závislosť zdravotníckych pracovníkov na firemne organizovaných vzdelávacích akciách, ale aj kongresov odborných spoločností, pri ktorých celkové náklady často prekračujú možnosti zdravotníckych pracovníkov zúčastniť sa.
definovaním, ktoré kompetencie sa viažu na jednotlivé typy vzdelania, Predovšetkým sestry sú väčšinou s vysokoškolským vzdelaním, ale ich kompetencie sa prakticky nezmenili.
ZDRAVOTNÍCTVO NIE PRE TVORBU ZISKU A BOHATNUTIE
V.1 zdravotné poistenie
V zdravotnom poistení odstrániť deformácie, ktoré ho robia neefektívnym a neschopným nielen financovať zdravotnú starostlivosť, ale garantovať aj jej kvalitu.
Vytvoriť podmienky, aby si štát nemohol upravovať platbu za poistencov štátu (deti, dôchodcovia a i.) na základe možností štátneho rozpočtu pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte, ale podľa reálnej nákladovosti na zdravotnú starostlivosť. Platba za poistencov štátu musí vychádzať z nákladov na ich zdravotnú starostlivosť.
Štát nikdy nedokázal zaplatiť ani len 50% výdavkov na zdravotnú starostlivosť svojich poistencov, pričom systém solidarity ekonomicky aktívnych a výška ich poistného nedokáže vykryť tento deficit. V skutočnosti teda existuje nielen systémová solidarita ekonomicky aktívnych s ekonomicky neaktívnymi, ale aj solidarita ekonomicky aktívnych so štátom – čo je neprijateľné. Počet poistencov štátu (ekonomicky neaktívnych) je viac ako 60%, ekonomicky aktívnych je o niečo viac ako 35%. Celkové zdroje zdravotného poistenia vytvárajú ekonomicky aktívni cca zo 64% a štát za svojich poistencov prispeje len cca 36%. Pritom však z celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť spotrebujú poistenci štátu 81% a ekonomicky aktívni len 19% ! ( zo Správy ÚDZS).
V.2 Rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia
Definovanie základnej zdravotnej starostlivosti hradnej zo zdravotného poisťovňa musí vychádzať z odborných argumentov a formulované kompetentnými subjektmi (SZU, Slovenská lekárska spoločnosť). Zdravotnú starostlivosť nad rozsah základnej si musí každý zaplatiť sám rôznymi formami poistných plánov:
V.3 Skončiť systém cenovej deregulácie („ceny dohodou“) a zaviesť transparetnú cenovú reguláciu
Musí skončiť existujúca cenová anarchia. V ambulantnej zdravotnej starostlivosti prehodnotiť celý katalóg zdravotných výkonov s bodovými hodnotami v zmysle zavedenia cien výkonov podľa ekonomicko – oprávnených nákladov. V ústavnej zdravotnej starostlivosti bezodkladne začať používať financovanie podľa systému DRG – výlučne však s dodržiavaním pravidiel G-DRG (nemeckého), bez implementácie „slovenských špecifík“.
V.4 Zdravotné poisťovne musia nakupovať zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona 581/2004 Z. z. (§7 ods.9 písm. b) a c) a nedodržanie tejto povinnosti sankcionovať.
Zdravotné poisťovne nezákonne prenášajú zodpovednosť za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne nie sú kvalifikovanými nákupcami zdravotnej starostlivosti – nenakupujú totiž rozsah zdravotnej starostlivosti ale len navrhujú jej finančný objem/finančný rozsah. Istý podiel na tom majú aj poskytovatelia, ktorí tolerujú tento nezákonný stav...
ÚDZS vo svojej „Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za r. 2013“ uvádza: „Pre plnenie povinných náležitostí zmlúv medzi PZS a ZP podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. … „Dobrovoľným aktom zúčastnených strán bolo dojednanie výšky finančného objemu a spôsobu vykazovania zdravotných výkonov“…. To, že úrad, ktorý má dohliadať na výkon zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti, len sucho konštatuje nerešpektovanie zákona (§7 ods.9 písm. b)), nepotrebuje ani komentár.
Uvedené zmeny napomôžu jednak zdrojovej (finančnej) stránke zdravotného poistenia, prinesú väčšiu transparentnosť v jeho vykonávaní a významným spôsobom napomôžu odstraňovaniu „pseudopoplatkov“ a šedej ekonomiky na rôznych úrovniach.
V.5 Úpravou zákonov a ďalších právnych nástrojov odstrániť deformácie systému zdravotného poistenia ukončiť možnosť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku.
Zamedziť financovanie výkonov zdravotnými poisťovňami v rámci spoločných vyšetrovacích zložiek (laboratórne vyšetrenie, CT, NMR a i.) bez viazanosti na pacienta. Skupinu týchto vyšetrení si zmluve zabezpečí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ambulancia, nemocnica) pre svojich jednotlivých pacientov s príslušným laboratóriom alebo podobnou organizáciou.
Prerušiť kruh zdravotná poisťovňa – poistenec - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v kolobehu finančných prostriedkov u jedného vlastníka na základe ich súkromného vlastníctva, v ktorom jeden vlastník riadi všetky činnosti súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.
VI. ZVÝŠIŤ EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Upraviť organizáciu a riadenie poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, aby sa zamedzilo plytvaniu zdrojom zdravotného poistenia prostredníctvom rôznych nevýhodných nákupov, zmlúv, služieb, prác a dodávok. Takéto postupy aktívne vyhľadávať s vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti za spôsobenú škodu voči vedúcim pracovníkom zariadení.
Efektívnym využívaním zdrojov a uplatňovaním platieb za zdravotnícke výkony, ktoré kryjú reálne náklady postupne odstrániť, aby si v bežnej nemocnici občan po desiatkach rokov platenia poistných odvodov skončil na plesnivom matraci, v izbe bez klimatizácii a sociálneho zariadenia, kde si musí doniesť vlastný úbor, príbor, toaletný papier, lieky a i. a často prežiť na nechutnej a nekvalitnej strave. Takto vzniknú aj zdroje na primerané odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov všetkých kategórií.
Zvýšiť efektivitu riadenia zdravotníctva zmenou organizácie a riadenia na úrovni rezortu zdravotníctva:
Zrušením Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
by sa ušetrili finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť, kde výsostne chýbajú, pretože tento úrad je financovaný z prostriedkov zdravotného poistenia, cca 0,5 % zo všetkých zdrojov zdravotného poistenia, ktoré polročne odvádzajú zdravotné poisťovne na činnosť úradu. Cestou UDZP sa hradia náklady na pitvy a činnosti s tým spojené vrátane mzdových nákladov na patológov (poistencom je človek iba za života a nie je možné kryť tieto náklady zo zdravotného poistenia). Tieto činnosti má hradiť štát zo štátneho rozpočtu, tak ako hradí súdne pitvy, čím by zostalo viacej zdrojov zo zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť.
Úrad v doterajšej činnosti nepreukázal, že je prínosom pre kontrolu kvality zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala zostať na MZ SR, pretože zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti z kompetenčného zákona patrí ministrovi zdravotníctva; ÚDZS nezvládol zavádzanie DRG systému;
Zlúčením Národného centra zdravotníckych informácii so SZU – jej fakulty Verejného zdravotníctva, ktoré by prinieslo odborné štúdie z oblasti zdravia obyvateľov a poskytovania zdravotnej starostlivosti použiteľné pre krátkodobé i dlhodobé opatrenia v zdravotnej politike štátu.
Akcentovať zodpovednosť a kompetencie lekárov VÚC, ktorí by mali plniť funkcie „ tzv. malých ministrov“ v krajoch s obojstranne efektívnymi vzťahy s MZ SR (sieť poskytovateľov, využitie zdrojov a i.).
LIEKOVÁ POLITIKA
Z celkového poistného ide ročne až 27 % na úhradu liekov, t.j. 1,08 MLD € . Tento stav je nevyhnuté zmeniť:
-Dôslednou kontrolou a revíznou činnosťou zdravotných poisťovní.
-Vyhodnocovaním výsledkov centrálne nakupovaných liekov, ktoré dostávajú zdravotnícke zariadenia a nekontrolovateľne s nimi nakladajú (súkromné poisťovne opakovane zistili, že nepoužité lieky sa dostávajú späť do lekární a opakovane sa predávajú).
-Úpravou príslušnej legislatívy urýchlene zastaviť reexport liekov, ktorý vedie k nedostatku mnohých liekov pre našich občanov a vedie k bezprácnemu zisku.
-Zavedením elektronickej liekovej knižky obmedziť plytvanie liekov predpisovaním príliš veľkého počtu balení.
-Zastaviť pharma- biznis a tlak pharma- firiem na lekárov a zdravotné poisťovne k úhrade finančne náročných liekov s nekategorizovaných druhov s možnosťou inej alternatívy.
-Prehodnotiť systém úhrad a cien výkonov v ambulantnej starostlivosti s odstránením limitov pre poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
