Odpoveď je „solárne zdieľanie“ - to je doslovný preklad japonského sórá šearingu (pozn.1). V slovenčine na to ešte nemáme slovo. Do päť rokov budeme mať. Zatiaľ navrhujem neoficiálne pomenovanie elektrina z poľa.
Kto sa delí o čo v „solárnom zdieľaní“?
Pestované plodiny a solárne panely sa delia o jedno pole a o slnko, ktoré naň svieti.
Predstavte si záhradu, na ktorej pestujete napríklad zeleninu. Vo výške cca 3 metre sú solárne panely. Odstupy medzi panelmi sú dosť veľké na to, aby sa medzi ne dostalo dosť slnka na zem. Rastliny majú toľko slnka, koľko potrebujú, ale nie zbytočne veľa. Zo zvyšných lúčov solárne panely vyrobia elektrinu. Vyzerá to asi takto:
((tu2432))
Nápad je založený na fakte, že väčšina rastlín nepotrebuje všetko slnečné žiarenie, ktoré sa im dostáva na otvorenom priestranstve. Tak ako pre človeka, aj pre zvieratá a rastliny je slnko nevyhnutné k životu, ale príliš veľa slnka nám škodí. Máloktorý človek a máloktorá rastlina chce byť na priamom slnku celý deň. Veľa plodín pochádza z divých druhov, ktoré pôvodne rástli v tieni lesa. Vzťah medzi množstvom slnečného žiarenia a fotosyntézou je u vačšiny rastlín taký, že fotosyntéza sa zvyšuje s množstvom lúčov, ale iba do určitého bodu. Slnečné žiarenie, ktoré presahuje tento bod nasýtenia, už k fotosyntéze neprispieva a môže byť pre rastlinu stresujúcim faktorom (napr. vedie k nadmernému vyparovaniu vody a nedostatku vlahy). Až na niekoľko málo výnimiek (pozn.2), väčšina plodín potrebuje optimálne, nie maximálne, množstvo slnka.
Toto využil Akira Nagašima, ktorého pred desiatimi rokmi ako prvého napadlo posadiť solárne panely nie priamo na zem, ale o pár metrov vyššie a v odstupoch, a pestovať pod nimi to, čo by tam pestoval tak či tak. Zabil dve muchy jednou ranou, lebo ten istý priestor využíva na dva účely, a má z neho dvojaký príjem.
Dnes sú v rôznych častiach Japonska priekopníci, ktorí sa myšlienky chytili a začali vlastné skúšobné projekty. Jeden z nich je aj môj známy Matsuoka-san.
S Matsuoka-sanom som sa s prvýkrát stretla pred asi dvoma rokmi na sójovom poli. Vypestovali sme sóju, spravili z nej tofu a zjedli ho pri pive. Ľudia, čo sa zídu na amatérskom sójovom poli, majú tendenciu byť tak trochu drop-outi z väčšinovej spoločnosti, aj keď niektorí si to nechceme priznať. Matsuoka-san si to o sebe určite nemyslí, ale v skutočnosti má dušu anarchistu a hlavu vynálezcu. No zároveň má výchovu Japonca, takže za cieľom urobiť niečo užitočné a zároveň získať aspoň čiastočnú nezávislosť od systému, ide svojím vlastným pokojným a systematickým spôsobom. Pre začiatok sa rozhodol postaviť vlastnú elektráreň.
Matsuoka-san začal s projektom elektriny na poli na jeseň 2012, pol roka predtým, než sa o sórá šearingu vôbec začala zaujímať japonská vláda.
Pozemok o rozlohe asi 1500m2 (tj asi 38x38 m, ak by to bol štvorec) vyklčoval, postavil kovovú konštrukciu a namontoval 579 malých solárnych panelov. Miera zatienenia je asi 25%, t.j. tri štvrtiny slnečných lúčov sa dostanú na rastliny pod panelmi. Robiť si veci svojpomocne alebo kamarátpomocne sa už dnes v Japonsku nenosí, no v Matsuoka-sanovom prípade je to hlavný prvok projektu, a tak stavba konštrukcie a montovanie panelov trvalo niekoľko mesiacov. Posledný 579. panel bol slávnostne primontovaný 6. augusta 2013. Zúčastnení nechali na paneli odkaz budúcim generáciám.
((tu2436))
Celková hmotnosť panelov - pohyblivej časti konštrukcie - je asi 8.3 ton, ktoré je možné točiť pomocou kľuky do oboch smerov a regulovať tak množstvo svetla ktoré dopadá na panely alebo na zem. A tu je ďalšia otázka pre hlavolámačov: ako je možné otočiť naraz 579 panelov o hmotnosti 8 ton pomocou jedinej kľuky, ak človek nie je profesionálny ťahač vlakov?
Odpoveď: Mňa sa nepýtajte. Všetko mi bolo ukázané a vysvetlené, aj som kľukou zatočila a panely otočila, aj som sa tvárila múdro, ale jediné čo viem s istotou reprodukovať je, že potrebujete kovové lano, navijak s kľukou, 8 kladiek, závažie, za pol vagóna trpezlivosti a tri dni pokusov a omylov. Toto je Matsuoka-san pri točení:
Matsuoka-san už má aj vlastný elektrický stĺp, ako by Japonec povedal majdenčú. Ešte zostáva pripojiť elektrické káble, nainštalovať 5 striedačov, ktore zmenia jednosmerný prúd z panelov na striedavý, zavolať elektrikára z TEPCA aby napojil stĺp na rozvodnú sieť, a Matsuoka-san môže začať svoju elektrinu predávať. Podľa plánu asi o mesiac - od septembra 2013. Výkupná cena v jeho prípade je 42 jenov/1kWh, zaručená na 20 rokov. Má zmluvu na 49.9 kW, a ak z jedného kiloWattu bude mať ročný príjem 50,000JPY (asi 385 EUR pri súčasnom kurze), vôbec to nie je zlý biznis. Po dlhej dobe model, ktorý je ekonomicky aj ekologicky udržateľný.
Pod panelmi zatiaľ pestuje sóju, rajčiny, baklažány, sezam a iné veci pre vlastnú spotrebu, no ak sa podarí, tak na časti plánuje vybudovať malú záhradkársku osadu (maličký šiminnóen, čo teraz v Japonsku tak letí) a na časti bude hádam aj ryžové pole.
Neviem, ako sa cítili kamaráti Jobsa a Wozniaka, keď im Stevovia ukázali prvy prototyp osobného počítača. Ktovie, či si uvedomovali, že bol práve vymyslený nadpis novej kapitoly v knihe histórie ľudstva. Ja som mala ten pocit, keď som videla projekt elektriny z poľa – že práve vidím niečo, čo je ešte také nové, že na to ani nemáme výraz, ale o 10-20 rokov to už možno bude bežný pohľad z okna vlaku a bežná súčasť energetickej infraštruktúry, minimálne v Japonsku. Ešte že som si to odfotila.
Pozn.1: Japonský termín sórá šearingu je samozrejme pojapončená verzia anglického solar sharing. Z čoho by sa mohlo zdať, že najskor existoval termín solar sharing v angličtine a odtiaľ ho prevzali Japonci. Zdanie klame. Na termín „solar sharing“ v tomto význame sa známi z anglicky hovoriacich končín nechytajú. Najpravdepodobnejšie je, ze vynálezca systemu elektriny z poľa v roku 2003 sa neunúval hľadať vhodné slovo v japončine, ale rovno ho vymyslel v angličtine, ako to občas Japonci zvyknú. Čo už, keď v angličtine znie všetko viac kúl. Pozri wasei-eigo.
Pozn. 2: Bod nasýtenia nemá napríklad cukrová trstina a kukurica. Pre ne platí čím viac lúčov tým lepšie. Ostatné plodiny, vrátane ryže, pšenice, zeleniny, bod nasýtenia majú.
