O nás obchodníkoch sa zvykne vravieť, že ak nás vyhodia dverami, vlezieme dnu oknom. Dobre – vyrazia ma cez dvere, vyhodia von z okna, zacpú predo mnou komín. Čo už? Neuspel som. Alojz je však z iného cesta. Slušní sa pomestia, drzí natlačia – vyberte si. Ak chcel Sulík na záver zaškodiť, nič lepšie nemohol spraviť, chudák Braňo.
Alojz hovorí o pokore, cituje latinu a votrie sa do každej redakcie. Aby mu nikto nevytkol, že pochádza z Veselého používa anglický slang a vyjadruje sa aj ku gravitácii. To, že si z neho novinári po troche uťahujú, Alojzovi dosiaľ nedošlo, on – povedie ľud v spravodlivom boji, tak ako Krysár svojich potkanov. Zajtra o 17:15 zanôti na fujare a z pohodlia vlastnej reštaurácie vystúpa na vrchol novembrového námestia, aby na ten dav dovidel. Nuž – mám taký blbý pocit, že dovidí hravo a s hŕstkou nasrdených Templárov dokráča k potetovanému chumajovi aj za tridsať minút. Zápcha, ktorú týmto svojim odvážnym počinom spôsobí potrvá určite dlhšie. Kto by si myslel, že to Alojz po tomto nešťastnom počine konečne vzdá, ten by sa hlboko mýlil. Alojz je v prvom rade vizionár, ktorí už vopred vie, ako dopadnú voľby a jediný team leader polí v krajine.
P.S.: Ak nemám pravdu, budem len rád a príjmem pokoru...
