Les sprevádza človeka od nepamäti – je pevne spätý s naším životom. Poskytuje nám jedlo, drevo, kyslík, ochranu a pokoj, ktorý inde nenájdeme. Keď sa prechádzam medzi stromami, mám pocit, že nie som sama – akoby nado mnou bdel tichý zbor strážcov života. Les nie je iba súbor stromov, ale živý ekosystém, kde sú prepojené rastliny, zvieratá, voda, pôda i človek. Môžeme ho vnímať z dvoch uhlov: ekologického – ako prirodzený organizmus plný rovnováhy a rozmanitosti, či lesníckeho – ako hospodársku jednotku, ktorú človek cielene pestuje a využíva. Pravda je, že len kombinácia oboch prístupov nám dáva šancu zachovať les aj pre budúcnosť.
Aby sme hovorili o lese, nestačí pár stromov – musí ísť o súvislú plochu s istou hustotou a výškou porastu. No skutočná podstata lesa presahuje definície – je to domov života a miesto, kde je všetko navzájom prepojené.
Naša história je silno prepojená s lesom. Pre dávnych predkov bol útočiskom a zdrojom potravy. V stredoveku dominovala jeho hospodárska funkcia – drevo, pastva a lov. S priemyselnou revolúciou sa začal chápať ako zásobáreň surovín. Až dnes prichádzame na to, že jeho hodnota nespočíva iba v dreve, ale v nenahraditeľnej úlohe v životnom prostredí.
O zdraví lesa vypovedajú určité ukazovatele – vek a hustota porastov, druhová pestrosť, zdravotný stav stromov, množstvo viazaného uhlíka či schopnosť zadržiavať vodu. Sú ako pulz, ktorý nám napovedá, či les funguje v rovnováhe.
Na Slovensku rozoznávame tri základné typy lesov: hospodárske, ktoré poskytujú drevnú surovinu; ochranné, ktoré chránia pôdu a vodu; a lesy osobitného určenia, kam patria rekreačné, výskumné či chránené územia. Každý má osobitnú funkciu a zrkadlí iný aspekt vzťahu človeka k prírode.
Lesníci používajú rozličné spôsoby obhospodarovania – holorubné, podrastové, výberkové alebo prírode blízke. Niektoré uprednostňujú rýchlu obnovu, iné zas uchovanie prirodzenej pestrosti. Je to neustála snaha o rovnováhu medzi tým, čo potrebuje spoločnosť, a tým, čo vyžaduje samotný les.
Produkčná funkcia lesa je zrejmá – drevo, plody, liečivé rastliny a zver. No pre mňa osobne majú ešte väčšiu hodnotu jeho mimoprodukčné funkcie. Tie prírodné ,ako regulácia klímy, tvorba kyslíka, ochrana vody a pôdy to všetko sú dôležité piliére našej existencie. A tie antropické estetické, rekreačné či kultúrne sú dôvodom, prečo v lese hľadáme pokoj, oddych a inšpiráciu.
V čase klimatickej krízy nadobúdajú čoraz väčšiu váhu environmentálne funkcie lesa – viazanie uhlíka, ochladzovanie krajiny, čistenie vzduchu a ochrana biodiverzity. To sú služby, ktoré potrebujeme ako ľudstvo viac než kedykoľvek predtým.
Často som sa stretla s tvrdením, že človek je „morom planéty“. Je pravda, že svojimi aktivitami zásadne zasahujeme do biotopov, aj u nás na Slovensku. Odlesňovanie, ničenie krajiny a masívna výstavba betónových komplexov sú realitou. Keď sa v horských oblastiach stavajú hotely a luxusné rezidencie, zvieratá sú nútené opustiť svoje domovy. No napriek tomu verím, že označiť ľudstvo za pohromu planéty je nespravodlivé. Človek má aj inú tvár – vie prírodu chrániť a obnovovať. Dokumentárny cyklus Život bez ľudí dokonca ukázal, že úplná absencia človeka môže byť pre prírodu deštruktívna. Rovnováha si vyžaduje našu aktívnu prítomnosť a starostlivosť.
Preto je dôležité sledovať zdravotný stav lesov. Skúma sa úbytok listov a ihličia, výskyt škodcov, poškodenia suchom, vetrom či znečistením. Každý takýto signál je upozornením, že les potrebuje pomoc.
Les je naším verným spoločníkom – dáva nám nielen drevo a plody, ale aj ticho, pokoj a silu. Je učiteľom pokory, ochrancom aj priateľom. Ak mu budeme načúvať, odmení sa nám tým najcennejším – zdravým a bohatým životom pre nás aj pre ďalšie generácie.
