"Obklopujte sa ľuďmi, ktorí pre vás chcú len to najlepšie." Takto znie tretie pravidlo z knihy J. Pettersona, 12 pravidiel pre život . Pri čítaní takejto knihy je dôležité, čítať. Zvláštne, že? Veď máme v ruke knihu a pozeráme do nej, teda čítame. Avšak nie je to celkom tak. Väčšinou len prelietavame očami zhluky písmen a snažíme sa z toho potom utvoriť akúsi deravú konštrukciu, ktorá by po prípade mohla dávať zmysel. Čítať znamená vidieť aj to čo nie je fyzicky vytlačené na stránkach papiera zviazaných dokopy. To, čo skutočne robí knihu knihou je zmysel, ktorý často krát postrádame. Tak isto ako postrádame občas pojem o realite, o živote a o ľuďoch ktorými sa obklopujeme.
To, čo dodáva našim životom silu a energiu samozrejme okrem jedla a tekutín, je spoločnosť druhých ľudí. Sme druh sociálny, spoločenský, teda pre naplnenie istej túžby zakódovanej v našej DNA, potrebujeme spoločnosť iných ľudí. Máme niečo nové, niečo pekné sa stalo alebo naopak sa niečo nezdarí, okamžite to potrebujeme dostať zo seba von, pochváliť sa, posťažovať sa priateľom pri káve. Endorfíny v tele začnú prebúdzať dobrú náladu zo spoločnosti a naše problémy sa na krátku chvíľu zmenšia alebo zmiznú úplne. Volám to čaro významne bezvýznamných slov. Avšak tu nastáva otázka, je človek, ktorému dôverujem a zverím mu svoje trápenia ten správny?
Mnoho ľudí má dnes veľký problém a teda, že sa stýkajú s nesprávnymi ľuďmi. Verte mi, tento svet je zlý a my sa ako každá forma života na Zemi snažíme prispôsobiť. Nechávame sa unášať akýmsi prúdom negativity, šírime odpor, škodoradosť a to všetko schovávame za úsmev. Zem je vlastne to najväčšie divadlo na svete a 7 miliárd ľudí si strieda svoje role s miestami v hľadisku. Niekedy sa nečinne prizeráme ako ľudia trpia alebo my sami stojíme na javisku a priamo sa posmievame ľuďom, ktorí nám veria a prišli si predstavenie pozrieť nevediac, že to, čo sa v ňom odohráva, je vlastne verejná paródia na problémy, ktoré sme zverili do nesprávnych rúk.
Avšak každá minca má dve strany a existujú dva spôsoby ako to zistiť. Buď si mincu hodíme a necháme na náhodu , ktorá strana sa nám ukáže alebo si mincu dôkladne prezrieme a zistíme, že z jednoduchej náhody sa zrazu stala možnosť voľby. Nenechávajme život na náhodu. To, akými ľuďmi sa obklopíme je len na nás. Zatiaľ čo so správnymi ľuďmi prichádza aj správny smer, s nesprávnymi ľuďmi stagnujeme. Nehybne stojíme na prizeráme sa ako nás všetci na ceste obiehajú.
Nesprávni ľudia nás brzdia a zraňujú, zatiaľ čo tí správni nášmu životu dodávajú zmyselnosť a udržujú konštantnú rýchlosť správnym smerom. Chceme stáť a utápať sa v mori bezvýznamnosti, zatiaľ čo sa všetci z brehu budú s úsmevom na perách pozerať na to, ako sa pomaly unavíme a utopíme alebo chceme spolu s ostatnými postaviť plť a spolu sa preplaviť niekam, kde je lepšie ?
