Trocha z histórie. Tu sa nám vynára počítač s názvom Athens PC. Je to (presnejšie: bol to) počítač predsavený Microsoftom na podujatí WinHEC 2003. Išlo o pre Microsoft nie veľmi typický koncept all-in-one. Teda celý počítač v jednom. Tu konkrétne ide o monitor, po bokoch ktorého sú kamera na ľavej strane a telefón na pravej. Dole, v stojane monitora bol dock pre klávesnicu a myš. Keďže ide o produkt Microsoftu, ako operačný systém mala slúžiť ďalšia generácia Windows, vtedy ešte nazývaná Longhorn. Počítač mal slúžiť nie ako centrum domácej zábavy, ale ako centrum celej domácnosti. Svedčí o tom aj integrovaný telefón. Čo sa týka dizajnu tohto konceptu, vtedy sa okolo neho rozprúdila debata, v ktorej sa často spomínal súčastný iMac. Vtedy už boli totiž známe jeho predbežné tvary, a čo čert nechcel, Athens PC sa naňho dosť podobal... Možno aj pre túto podobnosť sa mi tento počítač celkom páčil, až na dizajnovo vyslovene nevydarenú kameru a telefón, ktoré viseli po boku monitora. Zaujímavosťou bola určite aj nepriestrelná ochrana.
Počítač sa mal začať predávať v roku 2005 za cenu približne 1800 dolárov. No nikdy sa tak nestalo. Ktovie prečo, ale možno by vôbec nemal úspech.
Athens PC by však bol na samostatný článok, poďme sa teda radšej venovať súčastnosti.
Asi najznámejším obývačkovo-počítačovým riešením je dnes Windows XP Media Center. Je to vlastne len mediálna nadstavba ku klasickému XP, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj na jeho funkčnosti a stabilite. Media Center podporuje sledovanie televízie, filmov a prezeranie fotiek z harddisku počítača, samozrejme prehrávanie DVD a počúvanie hudby. Pre Media Center existuje množstvo počítačov, ktoré sú mu ušité presne na mieru, majú diaľkový ovládač a vizuálne pripomínajú hi-fi sústavu.
Ja osobne mám dosť problémov s používaním Windows v pracovni, takže do obývačky by som si ho isto nedal.
Ako reakciu na Media Center uviedol Apple asi pred rokom program s názvom FrontRow, čo je tiež nadstavba na OS X, podporujúca pozeranie DVD, filmov z harddisku, fotiek z iPhoto a počúvanie hudby z iTunes. Mnohých možno prekvapí absencia možnosti sledovania televízie, ale to môžeme vysvetliť veľmi jednoducho. Na poslednom Apple Special Evente sa objavilo krátke predstavenie produktu s názvom iTV, na ktorého finálnu podobu sa môžeme tešiť zrejme už na januárovom Macworlde.
Čo prinesie tento produkt?
Klasická televízia to určite nebude, len sťahovanie filmov z iTunes Store, ktoré je pre nás tak trochu nereálne. iTV bude mať v sebe zrejme vylepšenú verziu FrontRow, pomenujme si ju teda 2.0 (lebo sa tak asi bude volať). iTV je akýsi Mac mini bez mechaniky, po ktorom prešiel parný valec. Nie, DVD mechanika v ňom nie je. Filmy z DVD sa budú zrejme prehrávať v bežnom počítači, umiestnenom vo vedľajšej miestnosti, a do iTV streamovať pomocou Wi-Fi. Čo teda bráni streamovať aj video z TV karty či externého tunera? Nič. Taktiež nepredpokladám, že iTV bude obsahovať nejaký veľký harddisk. Bude to totiž taký medzistupeň medzi televízorom a počítačom, slúžiaci na to, aby ste v obývačke nemuseli mať rovno celý počítač. Myslím, že je to veľmi dobré riešenie. Veľa ľudí má totiž doma počítač s Wi-Fi (tí, čo majú Apple asi všetci) a možnosti tejto technológie zďaleka niesú vyčerpané. Ak by niekto namietal, že wireless fidelity na prenos DVD filmu, či v blízkej budúcnosti HDTV, nestačí, tak stačí. Pri novom štandarde 802.11n je totiž prenosová rýchlosť až 540 MB/s. Tento štandard ešte nie je zavedený, takže možno aj to je dôvodom prečo Apple nedodáva AirPort karty do nových MacPro sériovo v základnej výbave. Ale vyše pol giga bude úplne stačiť. A navyše, dokiaľ bude HDTV bežná vec, bude hádam Wi-Fi ešte rýchlejšie.
Teraz sa vrátim k otázke z nadpisu môjho prípsevku. Má počítač v obývačke zmysel? Odpoveď znie: má. Či už ako centrum v celej domácnosti ako Athens PC, alebo ako premostenie medzi „veľkým“ počítačom a televízorom v podaní iTV. Obe riešenia majú svoje plus. Athens PC bolo skutočné all-in-one a je dosť škoda, že sa nevyrába. Aj keď bolo to riešenie od Microsoftu, a to nie vždy býva práve ideálne. iTV naopak zaberie minimálne miesto, a jeho primárnym účelom je zábava.
Takže, či chceme či nie, počítače sa pomaly stávajú bežnou súčasťou našich obývacích izieb, podobne ako to bolo pred pár rokmi s DVD prehrávačmi
Na záver by som ešte napísal o mojich skúsenostiach s multimediálnymi počítačmi. Diaľkové ovládanie sme mali už na našom prvom počítači v roku 1998. Väčšina mojich spolužiakov na to vtedy dosť vyvaľovala oči. Bola tam nejaká aplikácia, a musím povedať, že na tú dobu to bola bomba,a bola tam asi na to, aby som mal aj ja na čo vypliešťať oči. Simulovalo to izbu, v ktorej bol počítač (rýchle spúšťanie programov), televízor (vtedy som ešte ani poriadne nevedel, čo to to DVD znamená), no a telefón. Vtedy však o VoIP nesnívali ani tvorcovia tejto futuristickej aplikácie, bolo to len vytáčanie čísel na telefóne s tónovou voľbou, pripojeného cez modem, prípadne telefonovanie pomocou reproduktorov a mikrofónu počítača. Bohužiaľ, celý názov si už nepamätám ale bolo tam slovo „room“.
A v súčastnosti sa veci majú tak, je jedna z prvých vecí, čo mi napadla pri vyberaní Macu mini zo škatule, bolo to, ako ho pripojiť k televízoru. Už som to vymyslel, a keď to aj zrealizujem, určite to bude patrične zdokumentované aj tu na blogu.
Takže, počítače v obývačke zmysel majú. A nielen to, možno sa stanú revolúciou v interaktívnej zábave.
