Masmédiá, komunikácia a ich vplyvy na spoločnosť

Nezvyknem dávať na internet práce do školy, ale rozhodol som sa že túto sem dám. Zameral som sa v nej na internet ako najdôležitejšie masmédium.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Fenomén zvaný masmédiá je tu už nejakú dobu a o vplyve masmédií na spoločnosť už toho bolo povedaného viac ako dosť.

Zaraďuje sa však medzi masmédiá aj internet? Názory sa dosť rozchádzajú, niekto tvrdí, že áno a iný, že nie. Poďme sa na internet a všetko okolo neho pozrieť z pohľadu, že medzi masmédiá patrí.

Prvé sieťové uzly, ktoré môžeme považovať za internet (vtedy ešte pod názvom ARPANET) vznikli v roku 1969. Vtedy bol účel týchto sietí jediný: mal slúžiť na bezpečnú komunikáciu v prípade vojny. Mnohí z vás iste videli film Terminátor, kde hral kľúčovú úlohu systém zvaný Skynet. Mimochodom, viete, odkiaľ čerpali tvorcovia inšpiráciu?
O Internet čoskoro prejavili záujem aj ľudia z radov širokej verejnosti, k naozaj veľkému záujmu však prišlo až v 90. rokoch 20. storočia.
V roku 1989 začal vývoj jazyka HTML a protokolu HTTP, a už o dva roky bol zverejnený projekt World Wide Web. Vtedy boli zverejnené aj prvé skutočné internetové stránky, patriace organizácii CERN. Tu bol umiestený aj prvý webový server, patriaci Timovi Bernersovi-Lee, vynálezcovi jazyka HTML Bol ním počítač NeXT Cube, na ktorom bola nálepka s nápisom: "This machine is a sever. DO NOT POWER IT DOWN!!". Dnes je uložený v múzeu CERNu vo Švajčiarsku.
Medzi firmy, ktoré sa podieľali na vývoji internetu, patrili a patria napríklad Sun, Apple (a predtým aj NeXT), či Microsoft.

Prvým webovým prehliadačom bol program Mosaic, ktorý sa začal vyvíjať koncom roku 1992, predstavený bol v roku 1993 a jeho vývoj skončil v roku 1997.
Z Mosaicu sa vyvinul prehliadač Netscape Navigator. Neskôr začal Microsoft so svojím operačným systémom Windows dodávať browser Internet Explorer, čím Netscapu urobil nemalé problémy. Internet Explorer sa stal najvyužívanejším prehliadačom a je ním dodnes.
Netscape bol nútený zverejniť zdrojové kódy svojho prehliadača, čo umožnilo vznik projektu Mozilla. Ten zo zdrojových kódov vyvinul dnes veľmi obľúbený prehliadač Firefox.
Nesmieme zabúdať na firmu Opera, ktorá svoj program Opera Browser musela po uvedení Internet Exploreru ponúkať zadarmo.
Netscape však nezanikol úplne, zo súčastného Mozilla Firefoxu sa vyvinula nová verzia. Z Firefoxu taktiež vznikol prehliadač Flock.
U platformy Apple Macintosh je situácia trochu odlišná. Do roku 1997 bol na Macoch používaný Netscape, no po dohode s Microsoftom sa začal používať Internet Explorer. Ten sa však prestal vyvíjať v roku 2000, ale napriek tomu bol používaný v skorších verziách nového systému MacOS X. V roku 2003 však Apple začalo vývoj prehliadaču Safari, ktorý používa taktiež Applom vyvíjaný WebKit. Prvýkrát bol ako systémový prehliadač Safari použitý vo verzi MacOS X 10.3 Panther.
Ďalšie prehliadače pre MacOS X sú napríklad multiplatformný Firefox (pre použite v OS X je však lepšia jeho Macovská verzia Camino), a rovnako aj multiplatfomná Opera. Taktiež spomínaný Flock existuje aj vo verzii pre Mac.
Internet Explorer pre Mac sa už väčšinou nepoužíva a ani sa už nedá oficiálne stiahnuť.
Čo sa týka alternatívneho OS Linux, v ňom funguje samozrejme Firefox, a taktiež sa používa tiež na WbKite postavený Konqueror. Je tu aj možnosť použitia Opery.
Toľko o webových prehliadačoch, programoch ktoré umožnili ľudom prehliadať webové stránky.

Poďme si teraz povedať o reálnom využití internetu verejnosťou.

Najvyužívanejšou službou, ktorú so sebou internet priniesol, je elektronická pošta či e-mail. Táto forma komunikácie si určite zaslúži uznanie, o tom asi nikto nepochybuje. Domnievam sa, že v oblasti komunikácie medzi ľuďmi je doslova "bombou". Navyše, čo nie je zanedbateľné, dokáže ušetriť nielen čas, ale aj peniaze. Človek, ktorý ovláda aspoň sčasti prstoklad, dokáže napísať na klávesnici e-mail rýchlejšie ako bežný list rukou.

Ďalšou internetovou formou komunikácie je tzv. Instant Messaging (skrátene IM), ktorý umožňuje v reálnom čase komunikovať s ľudmi.
Za prvú formu IM môžeme používať komunikáciu pomocou IRC kanálou, vhodnú hlavne pre skupiny užívateľov.
Ďalšou, svetovo asi najrozšírenejšou formou IM komunikácie, je protokol ICQ. Vytvorený bol v roku 1996 izraelskou firmou Mirabilis Ltd. Koncom roku 1996 neznámy produkt, dnes má okolo 250 miliónov užívateľov a toto číslo každý deň rastie, priamo úmerne počtu ľudí, ktorí sú pripojení k internetu.
V roku 1998 Mirabilis odkúpila firma American Online a vznikla spoločnosť ICQ Inc.
Pre mnohých nelogický názov ICQ je odvodený od vety "I Seek You", po anglicky "Hľadám ťa"
Protokol ICQ funguje pomocou databázy na centrálnom serveri, kde sú uložené všetky údaje o každom používateľovi, obsah jeho Contact Listu atď.
Protok ICQ podporuje mnoho programov, okrem "oficiálneho" ICQ klienta (pred pár dňami bola vydaná verzia 6), ktorý je v súčastnosti bohužial tou najhoršou voľbou, sú tu klienti GAIM, Miranda, Trillian, QUI, či pre Mac určený AdiumX a priamo Applom vydávaný iChat, alebo programy pre Linux ako Kopete.
Ďalším, veľmi dôležitým protokolom pre IM komunikáciu je Jabber, v súčastnosti využívaný aj formou Google pre ich program Google Talk.
Taktiež je tu aj protokol AIM, vyvíjaný už spomínanou spoločnosťou American Online. Na tomto protokole je postavený aj komunikačný protokol využívaný programom iChat, súčasť služby .Mac.

Veľmi podobným instant messagingu je aj tzv. VoIP, či Voice over IP. Rozmach tejto služby umožnil až nástup širokopásmového internetu či DSL internetu.
Voice over IP v preklade znamená Hlas cez Internetový Protokol, zjednodušene povedané telefonovanie cez internet. Táto služba je ďalšou "bombou" v oblasti komunikácie.
Priekopníkom je tu firma Skype Technologies S.A., ktorá úspešne rozšírila svoj program Skype, umožňujúci telefonovanie medzi užívateľmi Skypu, ale je tu aj služba SkypeOut, ktorá slúži na telefonovanie pomocou Skypu na bežné telefóny. Takisto je súčasťou Skypu aj služba SkypeIn, ktorá naopak umožňuje volať z telefónov na Skype.
Skype si však vyslúžil kritiku najmä za to, že nepoužíva otvorené protokoly, ale vlastný uzatvorený proprietárny protokol, alebo za to, že užívateľov používa ako servery, či Super-nody. Ak máte obmedzený dátový program, môže vám stále zapnutý Skype narobiť dosť veľké problémy.
V súčastnosti má Skype aj podporu videotelefonovania.
Ďalšou populárnou službou umožňujúcou VoIP je už spomínaný Google Talk, využívajúci protokol Jabber. GT nemá službu podobnú ako SkypeOut či SkypeIn, podporuje len telefonovanie medzi jednotlivými užívateľmi. Na druhej strane, je lepší v tom, že spája priamo cez servery Google a na telefonovanie mu stačí oveľa menší bitrate (prietok dát) ako Skypu.
Posledným dôležitým VoIP protokolom je .Mac, ktorý je postavený na AIM/AOLe, no vylepšený firmou Apple. .Mac (čítaj dot mek) podporuje klasický IM chat (spomínané vyššie) ale aj klasické VoIP telefonovanie aj videotelefonovanie na veľmi dobrej úrovni (podpora naraz až štyroch užívateľov, či perfektne spracované GUI). .Mac protokol je primárne odladený pre program iChat, ktorý je len pre MacOS X, no Apple zaručuje jeho plnú kompatibilitu s každým AIM/AOL klientom.

Teraz sa budeme venovať samotnému Internetu, alebo ak chcete World Wide Webu.

Na Internete sa dá nájsť všetko. Naozaj všetko. Študent tu nájde podklady pre diplomovú prácu z práva, počítačový odborník správy o najnovšom procesore Intelu, tuner či mechanik plány k motoru auta, alebo celkom bežný človek informácie na zábavu a vzdelanie. Burzový maklér má kdekoľvek a kedykoľvek prístup k informáciám o najnovšom vývoji na NASDAQ trhu, podnikateľ non-stop prístup ku správe svojho účtu, gazdinka tu nájde kopu on-line kuchárskych kníh.
Výpočtom informácií, ktoré internet obsahuje, by sme však mohli zahltiť balík "á-štvoriek" a pravdepodobne by sme aj tak nikdy neskončili.
Ako som napísal, na internete sa dá nájsť skutočne všetko, v tom dobrom zmysle slova, ale bohužial aj v tom zlom.
Za všetko môžeme spomenúť stovky terabajtov on-line porna, plateného či neplateného. Návody na otváranie zámkov bytov či áut sú relatívne bežnou vecou, pri troške snahy by ste pokojne narazili aj na návod na výrobu bomby, ktorý síce nemusí, ale môže fungovať...
Zrýchlovanie internetu taktiež spôsobilo rozmach on-line hrania. Stáva sa, že nielen deti, ale čoraz častejšie aj dospelí ľudia trávia hodiny a dni pri hrách ako World of Warcraft, LineAge, Second Life či Counter-Strike.
On-line hry však nie sú jedinou formou závislosti na internete, stáva sa aj to, že ľudia sú závislí od internetu samotného, namiesto drog skrátka pohlcujú gigabajty nezriedka zbytočných informácií.

Pri internete však máme to šťastie, že jeho negatívne vplyvy nie sú až také významné oproti jeho prínosom. Pre porovnanie môžeme uviesť napríkald atómovú energiu, ktorá síce umožnila výrobu lacnej a čistej elektriny, ale priniesla so sebou atómovú bombu. To je oproti pornu a návodom na otváranie zámkov skutočne veľká cena.

Spolu s internetom mi nedá nespomenúť fenomén blogovania, kedy si milióny ľudí začali vytvárať svoje on-line denníčky. Medzi blogmi sa nájdu aj skutočne kvalitné stránky, no väčšinou je to bohužial len kopa balastu od ľudí, ktorí blogujú len preto že je to "in".
Blogy sa však stávajú aj formou komunikácie a šírenia informácií. Ako príklad môžeme spomenúť prípad, ktorý sa odohral v Číne. Istý čínsky novinár si na stránkach MSN vytvovoril svoj on-line denník, v ktorom okrem iného písal aj o zločinoch čínskeho komunistického režimu. Informácie, ktoré sa nikdy do sveta dostať nemali, sa tam dostali práve vďaka blogom.

Internet umožňuje aj ďalšie veci, ako napríklad nakupovanie. Namiesto toho, aby ste trávili hodiny chodením po obchodoch, vyberiete si tovar v pohodlí svojho domova, a ten vám o niekoľko dní príde poštou či kuriérom.
Zaujímavý je aj on-line nákup hudby, filmov či seriálov, a to všetko legálne.
Keď v roku 2001 prišiel na trh prehrávač Apple iPod, málokto tušil ako zmení trh s hudbou, niektorí ho dokonca odsudzovali na zánik.
Dodnes sa predalo neuveriteľné množstvo iPodov. Prečo ich spomínam? Tieto prehrávače sú totiž (aspoň v USA) úzko previazané s internetom, a to kvôli službe zvanej iTunes Store, on-line obchodu umožňujúcemu 100% legálny nákup hudby a filmov. No namiesto toho, aby ste v obchode platili za CD či DVD si všetko v digitálnej podobe stiahnete do svojho počítača. V poslednej dobe sa vyskytli debaty o tzv. DRM, ochrane digitálneho obsahu. No toto by bolo na ďalšiu esej, je to veľmi zaujímavá téma.
On-line nákup obsahu dostane daľší rozmer spolu s uvedením Apple iPhone, ktorý bude kombinovať telefón, iPod a PDA slúžiace na maily a internet.

Pri digitálnom obsahu sa pomaly dostávame k ostatným masmédiám.

Už dlhšiu dobu sa po internete šíri rozhlasové vysielanie, častokrát aj v lepšej kvalite akú nám môže poskytnúť klasické rádiové vysielanie. Rádio sa skrátka na internete zabývalo.

A ako je to s televíziou?

Čoraz častejšie sa objavuje aj internetové vysielanie televízie, zatiaľ nie vo veľmi vysokej kvalite.
No zdá sa, že bežné vysielanie sa na internete ani nestane bežným.
Oveľa lepšiu perspektívu majú tzv. set-top boxy (napr. Apple TV) ktoré obsah stiahnutý v našom počítači prenesú do televízora. Rovnako šancu na úspech majú zariadenia, tiež spadajúce do kategórie set-top boxov, ktoré sa však nespájajú s počítačom, ale priamo s internetovou linkou (tu môžeme spomenúť fenomén triple-play operátorov, teda takých, ktorí naraz ponúkajú internet, televíziu a telefón, pričom častokrát všetko ide cez jeden kábel, alebo priamo televízia a telefón ide cez internet). V takomto zariadení si navolíme film ktorý chceme pozerať, či v prípade real-time vysielania si všetko môžeme nahrať. Kedy takéto zariadenie nahradí v každej domácnosti klasickú televíziu ako ju poznáme dnes, je otázkou pár rokov.


Ako vidíme, internet ako najdôležitejšie masmédium so všetkými svojimi pozitívami aj negatívami sa už vo svete relatívne udomácnil. Ľudskej spoločnosti neuveriteľne zjednodušil prístup k informáciám. Týmto nespochybniteľne prispel k šíreniu nielen informovanosti, ale celkovo k mohutnému zvýšeniu vzdelanostnej úrovne ľudí, k zrýchleniu a zjednodušeniu pracovných postupov vo všetkých sférach ľudského pôsobenia. Dokonca umožňuje pohodlne nakupovať. A všeličo iné. - Je toho naozaj veľa, čo dokázal za krátky čas internet urobiť pre ľudskú spoločnosť. Verím však, že to najlepšie nás ešte len čaká. Nechajme sa prekvapiť

Samuel Kolesár

Samuel Kolesár

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Technicky založený typ. Snažím sa po svete chodiť s otvorenými očami. (na fotke v Mercedese SL) Zoznam autorových rubrík:  AutáPočítačeZo životaTechnikaAuto newsArchitektúraAutá snov-seriálSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu