Prečo je GNU/GPL útopia a Linux zatiaľ nemá želaný úspech

Interpretujte si nadpis tohto článku ako chcete, ale je to tak. Programov šírených pod licenciou GNU je síce čoraz viac, ale stále „nevyhrali na komerčnými riešeniami. Ani Linux. A tak skoro ani nevyhrajú. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (92)

 

Hneď v úvode by som chcel spomenúť vec, ktorou by ste mi mohli oponovať na to, že nekomerčný OpenSource softvér nieje rozšírený. Je ním Mozilla. Áno, všetky programy, ktoré zastrešuje nadácia Mozilla Foundation a sú širené pod licenciou GNU/GPL (a majú dostupný zdrojový kód) by sa mohli zdať ako nekomerčné. No už len to, že ich názvy (Thunderbird, Firefox, Camino a ja neviem čo všetko ešte) sú registrované ochranné známky Mozilla Foundation, z nich robí komerčné programy.

 Napríklad v Debian Linxe sa Firefox volá Ice-Weasel a Thunderbird Ice-Dove. Dôvod? Programátorom Debianu sa jednoducho buď nepáčilo, že sú tie názvy registrované, alebo to bolo v rozpore s ich presvdčením, alebo čo. Skutočne im tie názvy tak vadili? Naozaj im je komerčný softvér tak proti srsti?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, Firefox ako jeden z mála OSS programov má úspech. Prečo? Pretože všetkým začal liezť na nervy Internet Explorer. Firefox bol dobrý a tak sa uchytil.

Prečo sa teda neuchytí napríklad Linux?

Ľuďom lezie Windows na nervy a radi by sa ho zbavili (aspoň niektorý). Je tu alternatíva, Linux, ktorý je zadarmo. Tak prečo naňho neprechádzajú húfy ľudí a Windows má na trhu stále taký podieľ, aký má?

 Odpoveď je jednoduchá. Stále nedosahuje potrebné kvality, aby ho mohlo používať veľa ľudí, ktorý si s ním hravo poradia. Linux je zložitý operačný systém, na ktorý nestačia základné vedomosti z oblasti IT. To mnoho ľudí odrádza.

SkryťVypnúť reklamu

 Ako príklad použijem seba. O Linux som sa začal zaujímať zhruba koncom minulého leta, lebo som sa chcel zbaviť Windows. Už som predtým o tom niečo vedel, keďže môj brat Linux už dlhšiu dobu používal. Tak som si od neho požičal nejaké knihy, zašiel som na Software Freedom Day, odkiaĺ som si priniesol dve distribúcie (Fedora Core 5 a Ubuntu). Zhruba v rovnakom čase do našej domácnosti pribudol Mac mini, a ja som sa tešil, že keď si aj na PC nahodím Linux, definitívne sa zbavím Winu. Až do decembra som veľmi nemal čas sa s tým hrať, sem-tam som si live! Rozbehol Ubuntu či Kubuntu, ale potom v decembri cez Vianočné prázdniny nastal čas na pravidelnú reinštaláciu Windows (mimochodom mám legálnu OEM verziu, dokonca aj s nálepkou na bedničke, kôli čomu ma väčšina môjho okolia považuje za blázna-však načo kupovať keď môžem mať nelegálne cracknutú verziu, však?), a tak som si disk rozdelil na dve časti, na jednu nahodil Win, na druhú Fedora Core 5. No a začal som objavovať. Potom som chvílu používal Kubuntu, teraz zase Fedoru...

SkryťVypnúť reklamu

 No, ale moje skúšanie distribúcií nieje dôležité. Dôležité je to, že po pár dňoch som zistil, že sa bez príkazového riadku ani nepohnem. Nie že by ma nejako otravoval, niekedy je lepšie príkaz naťukať ako sa k nemu preklikávať, ale aby som musel mať Terminal spustený furt a stále doňho niečo zadávať... Príde mi zbytočné učiť sa tony príkazov, a väčšina bežných užívateľov (= ľudí, ktorých primárnym záujmom nieje počítač samotný, ale práca na ňom) má z príkazového riadka hrôzu. Myslím, že v dobe, kedy majú systémy prepracované GUI (to Windowsowské má síce dosť veľa medzier a nelogickostí, ale napríklad taký MacOS X...) je pchať príkazový riadok do popredia úplná zbytočnosť. Takže prvý kameň úrazu: prílišný dôraz na Terminál.

SkryťVypnúť reklamu

 Druhou vecou, ktorá mi na Linuxe dosť vadí, sú problémy s rozbehávaním aplikácií. Žiadne inštalátory na spôsob Windows, žiadne image disky, z ktorých aplikáciu len pretiahnete do zložky /Applications, ako je to v MacOS X. Programy inštalujete cez správcu softvéru, v ktorom nieje zďaleka zaevidovaný všetok softvér, prípadne keď stiahnete archív, spúšťate shellovským skriptom (ktorý nie vždy funguje), prípadne kompilujete. A tým sa zabije mnoho času, chce to veľkú trpezlivosť, a aj tak nikdy nemáte zaručené, že program pôjde. Sú síce aj distribúcie, ktoré už majú veľa programov v sebe zabudovaných (napríklad Ubuntu Ultimate) a môžete ich používať hneď po inštalácii, ale to nič nerieši. Stále tam nemáte kopu programov, ktoré sú pre prácu nevyhnutné...

 V predchádzajúcom odstavci som načal aj jednu ďalšiu vec-kompilovanie. Niektoré programy pre Linux som dosávené len ako zdrojový kód, z ktorého si musíte program skompilovať. Iste, je to fajn, keď mienite do kódu programu zasahovať, keď ho chcete vylepšovať alebo meniť. Ale to nechce každý. Načo potom tá nutnosť kompilovania? Áno, veľa programov je dostupných aj ako balíčky, ale napríklad keď nieje dostupný pre vašu distribúciu, je kompilovanie jediným možným spôsobom, ako sa dostať ku programu.

 A tu sa dostávame ku ďalšiemu problému Linuxu, ktorým je roztrieštenosť. Spústa distribúcií na jednu stranu dáva pocit bezpečia, keď ide nejaký „nechcený program" v jednej distribúcii, nemusí ísť v druhej. To ale zárovaň platí aj o normálnych programoch. Potrebujem napríklad program digiKam, no pre moju distribúciu (Fedora) nieje dostupný. Neostáva nič iné, len kompilovať... a to sa zase nechce každému. Navyše, spústa distribúcii dáme priestor na ďalšie zbytočné hádky a flame wars. Používaš Fedoru? Tak to si dobre v prdeli. Ubuntu rulezzzz!!! A tak podobne. Takže myslím, že množstvo distier je viac na škodu ako na úžitok.

 Teraz sa trochu v súvislosti s Linuxom vrátim k téme, o ktorej som hovoril predtým, a teda „copyleft" filozofii:

 Niektoré distribúcie až prehnane lipnú na nekomerčnosti, ako napríklad spomínaný Debian. Keby nebolo komercie, Liinux by nebol rozšírený ani tak ako je. Pravdou je, že sa dostal do povedomia vlastne vďaka firme, teda inštitúcii, ktorá je na to, aby zarábala. Bola to firma Red Hat, ktorá úspešne ponúkala RedHat Linux. RedHat Linux vďaka firme mal takú kvalitu, akú mal, teda že môžme povadať že to bola asi najlepšia distribúcia svojej doby. A jej nástupca, Fedora Project, je tiež jedným z najlepších Linuxom aj preto, lebo ho Red Hat zastrešuje. A súčastný Red Hat Enterprise Linux je jedným z najlepších riešení pre firmy a servery. Dobrí sú preto, lebo sú vlastne v základoch komerčný. Komerčný=kvalitný. Aj ďalšia distribúcia, Ubuntu, ktorá je v súčastnosti najobľúbenejšia, by nebola tam, kde je bez podpory firmy Canonical.

Takže Linux má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu do cieľa. Do cieľa, ktorým je množstvo spokojných užívateľov a ktorým je byť čo najväčším konkurentom pre Windows. Nie pre MacOS X. Linux, aj keď je tiež UNIX-like systém, sa s ním nemôže porovnávať. Jediným systémom, pri ktorom má Linux šancu dobehnúť ho, je práve Windows. Takže ja teraz želám všetkým, čo sa podieľajú na vývoji Linuxu veľa šťastia. A aj to, aby si uvedomili, že ich sila je v jednote a nie v rozrieštenosti distribúcií, a aj to aby tvorcvia niektorých distier prestali striktne odmietať komerčné programy tretích strán. Bez nich sa Linux nezaobíde. A aby sa snažili ho urobiť prístupnejší užívateľovi, aby sa ho snažili urobiť jednoduchším.

Ešte k tým komerčným aplikáciám: takmer žiadne pre Linux niesú. A to užívateľa uzatvára do fiktívneho pocitu slobody, že on používa iba OpenSource softvér. Ale kde mám ten slubovaný výber? A taktiež nikde nemám zaručené, že ku komernčnému programu existuje jeho OSS náhrada, ktorá zvládne to isté, čo komerčná aplikácia? Napríklad Photoshop. Nie, GIMP nieje skutočná náhrada za Photoshop.

Ďalším príkladom OSS softvéru je OpenOffice.org. Prečo vlastne vznikol? Ako náhrada pre Microsoft Office, ktorá je zadarmo?

Áno, OOo je fajn. Je už takmer na úrovni MS Office. No aj tak ho veľa ľudí nepoužíva. Prečo? Lebo neponúkol nič prevratné. To, že je zadarmo, až tak veľa nezanamená. Len cena nestačí na to, aby prínutil ľudí prestať kupovať MS Office a začať sťahovať OOo. Aspoň mňa ničím nepresvedčil, preto vo Win stále ostávam pri klasickom Office. O OS X ani nehovorím, tam je OpenOffice takmer nepoužiteľný, a NeoOffice je tiež nič moc. A Microsoft Office for Mac je neskutočne dobrý program. Lepší než jeho verzia pre Windows. A to si nevymýšľam, to povedal samotný Microsoft. A tentokrát má pravdu.

Takže dovtedy, kým OpenOffice.org neponúkne niečo skutočne prevratné, nemôže čakať húfy používateľov.

Teraz sa vrátim ku GNU GPL licencii. Príde mi trochu „komunistická". Vzásade hovorí, že všetko je všetkých. Ale to tu už raz bolo. Štyridsať ročný experiment (v Rusku vyše sedemdesiatročný) sa skončil revolúciou. Keby neumožňovala táto licencia zachovávať tzv. „duševné vlastníctvo" a tvorcovia programov by sa nikde nepísali, bola by odsúdená na skorý zánik.

Inak, prečítajte si ju. Slovenský preklad nájdete na stránke www.gnu.sk . Mimochodom, robil ho môj brat ako súčasť diplomovej práce.

A na záver. Fandím Linuxu, OpenSource hnutiu aj Free Software Foundatiou (aj keď Richarda Stallmana veľmi nemusím). Dúfam, že sa dožijem toho, že Linux sa bude používať pohodlne a ľudia si ho masovo obľúbia. Aj toho, že GNU GPL dokáže svoje opodsatnenie, rovnako ako otvorené zdojové kódy.

 V súčastnosti nemá presadzovanie Linuxu zmysel. Tak ako nemá zmysel správanie sa linuxáckych a GNU či OSS radikalistov. Radšej, keby robili niečo preto, aby všetko toto sprístupnili všetkým používateľom. Nielen „elite" ľudí, čo sa do toho rozumejú. Aby viacej, ako na vytvorenie konkurencie a „náhrady" sa sústredili na vytváranie kvality. S kvalitou podom príde aj konkurencia a záujem ľudí. Touto cestou sa vydal Apple, a darí sa mu stále viac.

Samuel Kolesár

Samuel Kolesár

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Technicky založený typ. Snažím sa po svete chodiť s otvorenými očami. (na fotke v Mercedese SL) Zoznam autorových rubrík:  AutáPočítačeZo životaTechnikaAuto newsArchitektúraAutá snov-seriálSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu