The Mentor: Manifest Hackera, 1986

Svedomie Hackera
Dnes chytili ďalšieho. Sú toho plné noviny. „Mladík prichytený pri škandálnom počítačovom zločnine!", „Hacker zatknutý za prienik do banky"...
Posrané decká. Všetky sú rovnaké.
Ale skúsili ste vy niekedy s tou svojou trojitou psychlógiou a technomozgom päťdesiatych rokov, pozrieť na to očami hackera? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aká sila ho formovala, čo ho vytváralo?
Som hacker. Vstúp do môjho sveta...
Môj život sa začína školou. Som múdrejší ako ostatný, tie hovadiny čo náš učia ma nudia...
Posratý flákač. Všetci sú rovnaký.
Som na strednej. Učiteľka už pätnásty raz vysvetluje, ako sa kráti zlomok. Rozumiem tomu. „Nie, pani učiteľka, nerobil som postup. Urobil som to z hlavy."
Posrané decko. Asi to opísal. Všetci sú rovnaký.
Niečo som dnes objavil. Objavil som počítač. Počkaj... je úžasný. Robí to, čo chcem. A keď to urobí chybu, je to prečo že som niečo pokazil.
Nie preto, že ma nemá rád...
...alebo si myslí, že ho ohrozujem...
...alebo si myslí, že som nejaký zasran...
...alebo že nemám rád učenie a vôbec by som tu nemal byť.
Posrané decko. Furt len hrá tie hry. Všetci sú rovnaký...
A potom sa to stalo. Otvorili sa mi dvere do sveta. Elektronický signál prúdi linkou ako heroín žilou narkomana, nachádzajúc tak útočisko pred ničotnou každodennosťou...nachádzajúc board.
„To je ono, sem patrím..." Všetkých, čo tu sú, poznám. Nikdy som ich nevidel, nikdy som sa s nimy nerozprával, a možno už o nich v živote nebudem počuť. Všetkých vás poznám...
Posrané deti. Furt len blokujú linku. Všetci sú rovnaký...
Vsaď zadok, že sme všetci rovnaký...
V škôlke ste nás všetkých po ližičkách kŕmili detským jedlo, zatiaľ čo my sme mali chuť na poriadny steak... ale tie kúsky ktoré sa k nám dostali boli prežuvané a bez chuti. Ovládali nás sadisti a ignorovali blbovia. Bolo málo tých, čo nás učili a našli v nás ochotných žiakov, ale boli ich ako vody v púšti.
Toto je teraz náš svet. Svet elektrónov a spínačov, krása baudov. Využívame všetky služby bez platenia, a mohli by byť úplne zadarmo, keby nepatrili nenásytným hrabivcom, a vy nás nazývate zločincami. Objavujeme...a vy nás nazývate zločincami. Vyhladávame vedomosti...a vy nás nazývate zločincami. Existujeme bez farby pleti, bez národností, bez náboženských predsudkov...a vy nás nazývate zločincami. Vy vyrábate atómové bomby, vy vediete vojny, vy zabíjate, podvádzate, klamete nás a chcete, aby sme verili že je to všetko pre naše dobro, ale aj tak my sme zločinci.
Áno, som zločinec. Mojím zločinom je zvedavosť. Mojím zločinom je posudzovanie ľudí podľa toho čo hovoria a čo si myslia, nie podľa toho ako vyzerajú. Mojím zločinom je to, že som múdrejší ako ty, a to mi nikdy neodpustíš.
Som hacker a toto je môj manifest. Môžete zastaviť jedného, ale nie všetkých...koniec koncov, všetci sme rovnaký.

The Mentor, 8.1.1986, preložil Wheel 2007

Ešte prikladám anglický originál:

Another one got caught today, it's all over the papers. "Teenager Arrested in Computer Crime Scandal", "Hacker Arrested after Bank Tampering"... Damn kids. They're all alike. But did you, in your three- piece psychology and 1950's technobrain, ever take a look behind the eyes of the hacker? Did you ever wonder what made him tick, what forces shaped him, what may have molded him? I am a hacker, enter my world... Mine is a world that begins with school... I'm smarter than most of the other kids, this crap they teach us bores me... Damn underachiever. They're all alike. I'm in junior high or high school. I've listened to teachers explain for the fifteenth time how to reduce a fraction. I understand it. "No, Ms. Smith, I didn't show my work. I did it in my head..." Damn kid. Probably copied it. They're all alike. I made a discovery today. I found a computer. Wait a second, this is cool. It does what I want it to. If it makes a mistake, it's because I screwed it up. Not because it doesn't like me... Or feels threatened by me.. Or thinks I'm a smart ass.. Or doesn't like teaching and shouldn't be here... Damn kid. All he does is play games. They're all alike. And then it happened... a door opened to a world... rushing through the phone line like heroin through an addict's veins, an electronic pulse is sent out, a refuge from the day-to-day incompetencies is sought... a board is found. "This is it... this is where I belong..." I know everyone here... even if I've never met them, never talked to them, may never hear from them again... I know you all... Damn kid. Tying up the phone line again. They're all alike... You bet your ass we're all alike... we've been spoon-fed baby food at school when we hungered for steak... the bits of meat that you did let slip through were pre-chewed and tasteless. We've been dominated by sadists, or ignored by the apathetic. The few that had something to teach found us willing pupils, but those few are like drops of water in the desert.



This is our world now... the world of the electron and the switch, the beauty of the baud. We make use of a service already existing without paying for what could be dirt-cheap if it wasn't run by profiteering gluttons, and you call us criminals. We explore... and you call us criminals. We seek after knowledge... and you call us criminals. We exist without skin color, without nationality, without religious bias... and you call us criminals. You build atomic bombs, you wage wars, you murder, cheat, and lie to us and try to make us believe it's for our own good, yet we're the criminals. Yes, I am a criminal. My crime is that of curiosity. My crime is that of judging people by what they say and think, not what they look like. My crime is that of outsmarting you, something that you will never forgive me for. I am a hacker, and this is my manifesto. You may stop this individual,but you can't stop us all... after all, we're all alike.

Ešte môj komentár:

Možno sa zdá, že manifest z roku 1986 môže byť o vyše dvadsať rokov neaktuálny, ale nieje to tak. Všetko okrem blokovania linky je prudku aktuálne. Aj postoj k „iným" študentom je rovnaký, teda odmietavý. Školstvo nereflektuje potreby doby, riadi sa zastaralými normami a niekedy dosť pochybnými „mravmi". Zo všetkého v manifeste by som snáď spomenul len to, aký je postoj k hackerom, Po rokoch dohadov, vysvetlovaní, radikálnych aj menej radikálnych postupov je stále rovnaký. Vybavme si napríklad nedávny prípad „nbusr123". Hacker nielenže odhalil dieru v systéme, ktorá nebola spôsobená počítačom, ale človekom, ale upozornil aj na zlú prácu úradu, jednak v zabezpečení (furt som sa nikde nedozvedel, čo za debila vymyslel také heslo), ale aj vo „svedomitosti" zamestnancov úradu. Čítal som časť tých stiahnutých mailov, boli v nich vety typu „tu my v ustave sa nejdeme od prace pretrhnut", alebo „nemam tu na urade vela prace, takze cas mam". Takže vlastne spomínaný hacker vlastne pomohol. Nie aby mu polícia poďakovala (ani nemusela, hackeri nie vždy stoja o publicitu) a začala si v NBÚ robiť poriadky. Začne ho trestne stíhať, lebo spravil zločin. Jeho zločinom bola zvedavosť. Zvedavosť, ktorá mohla pomôcť, no v rukách polície uškodila.
A postoj k tým, čo síce nehackujú, ale sú počítačovými nadšencami a hackerstvom toho majú dosť spoločné, je podľa mňa aj v dobe keď sú počítače všade okolo nás, dosť odmietavý. Napríklad, na mňa tiež v škole niektorý vrhajú pohľady typu „debilko" alebo „také hovadiny ho zaujímajú", keď čítam knihy typu „Používame Linux" alebo „MacOS X Tiger: kniha plná typov". Niektorý skrátka nechápu, že bez počítačových nadšencov by počítače, a teda takmer všetko naokolo, nefungovalo.

A či sa stotožňujem s manifestom? No, neviem krátiť zlomky z hlavy, ale viac menej áno. Aj dvadsať jeden rokov po jeho napísaní je bohužial pravdou...

P.S.: existuje aj nový manifest hackera, nájdete ho na adrese http://manifest.net.ru/manifest_en.html . Je to angličtine, ale rád bz som sa to pokúsil preložiť.