Na "Dia de muertos" - Deň mŕtvych, 2. novembra, si Mexičania pripomínajú pamiatku svojich zosnulých nie len návštevou cintorína. Doma alebo aj na cintoríne im zvyknú postaviť krásne oltáriky, ktoré žiaria pestrými farbami. Okrem fotografie zosnulého je na nich v duchu starých indiánskych tradícií aj jedlo, pitie, či predmety, ktoré mal zosnulý rád počas života - knihy, fotoaparát, gitara, tequila, oblečenie... Mexičania totiž veria, že práve na Deň mŕtvych ich zosnulí príjdu medzi nich. Miestnou špecialitou sú cukrové a čokoládové lebky, kostry či truhličky. Medzi deťmi sú veľmi obľúbené, a spolu s "Pan de muerto" - Chlieb mŕtveho, obdoba našej vianočky, tvoria neoddeliteľnú súčasť slávnostnej večere. Mexičania smrť nepovažujú za niečo zlé, je to pre nich len ďalší krok na ceste. Aztékovia dokonca tvrdili, že pre posmrtný život nie je až tak dôležité, ako daný človek žil, ale akým spôsobom zomrel. Výsostné postavenie na druhom svete potom mali bojovníci zabití v bitkách, ľudia obetovaní bohom a dokonca tiež ženy, ktoré zomreli počas pôrodu.
