Vrámci prevencie však mexická vláda vymyslela zaujímavé nové predpisy, podľa všetkého platné len pre firmy v Mexico City, lebo v iných mestách sa bežný život nezastavil ani v tieto dni ... Napríklad reštaurácie musia ešte pred znovuspustením prevádzky zabezpečiť, aby medzi jednotlivými stolmi bola vzdialenosť minimálne 2 metre, návštevníci kín musia sedieť ob jedno sedadlo a podobne ...
Môj otec s manželkou sa medzitým vrátili z New York-u. Išli ako inak lietadlom, a rovnako ako pri ceste tam, ani teraz sa žiadne zvláštne opatrenia či kontroly nekonali. Treba povedať, že cestujúcich bolo pomenej, ale inak počas celej cesty a prestupov stretli len 2 či 3 ľudí s rúškami.
Moja kamarátka Evka, ktorá sa koncom apríla vrátila z návštevy u nás v Mexiku, mi porozprávala tento príbeh paniky okolo prasacej chrípky. Po pár dňovej aklimatizácii sa v pondelok chystala do práce, keď jej skoro ráno zavolal riaditeľ podniku, nech nikam nechodí a na náklady firmy zostane 3 dni doma a meria si 3-krát denne teplotu. Pre istotu jej z podniku aj 3-krát denne volali a pýtali sa na jej aktuálnu telesnú teplotu. No bola z toho dosť na nervy. Zavolala teda ešte svojej lekárke, ale tá jej povedala, že nevie, čo s ňou má robiť, pretože nemá žiadne podozrivé príznaky a tým pádom je to mimo jej kompetencie. A nikto si neuvedomil, že koľko ľudí mohla medzitým do pondelku nakaziť ...
My sme si aj tieto dni užívali slnka na plážach v Puerto Vallarta, a musím povedať, že tam bolo dosť plno. Nemal som pocit, že sa nachádzam takmer v ohnisku celosvetovej epidémie. Fotodokumentácia nasleduje:

Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred predčasným znížením ostražitosti, aj keď mexické ministerstvo zdravotníctva hlási klesajúcu tendenciu šírenia nákazy.
Ja zase varujem pred neopodstatneným zvyšovaním paniky v masovo-komunikačných médiách, ktorého sme boli svedkami v posledné dni a ktoré neoprávnene veľmi poškodilo meno Mexika vo svete.