Kam!
Utekáme spolu, ale ako mraky čohosi v nekonečnej tme, každý niekam inam a navzájom a pospolite čo najďalej od seba. Nikdy sa už nenájdeme. Jediné naše stetnutie znamenalo, že čas, kedy sa uvidíme znova, už nepríde. Vy to ani nechcete a ja sám som rovnaký. Jediná vec, na ktorej sa zhodneme. O inom sa môžme len hádať. A o čom?
O čom!
Náhodnosť zhlukov matérie nie je možné spravidelniť. Pravidelnosť výskytu náhody nemôže ostať len tak voľne visieť. Duchom matérie môžme hýbať. Ťažkou mechanikou. Hydraulika kvíli pod ťarchou ťarchavých hláv. Pôrod. A ďalej?
Ďalej!
Letiac prázdnom čiernych svetiel seriálu, narážajúc do múrov starých právd; nič nie je jasnejšie, ako pravda nová. Ona starne rýchlosťou, ktorou plynie čas. Zajtra, keď nová pravda zostarne, budeme chciet ďalšiu, novú. A dovtedy si, dúfam, všetci utečieme. Tak bežme! Ja za vami, vy za mnou, tí za mnou za mnou a vy sami za sebou. Vidíme sa v cieli. Bude tam teplo.
