Výpoveď

Našla som si útulné miesto...

Malá izbička s roztrhaným

starým kreslom,

plná spomienok

v centimetroch prachu

Prívetivé prítmie

rozpúta vír myšlienok,

odhodlania, túžob,

nepokoja, strachu.

V prázdnej miestnosti nemám koho oklamať -

jedine ak samú seba.

No to sa len tak ľahko nedá...

Svet sa rúti, neviem kam,

rúti sa však bez zábran.

Obávam sa dopadu.

Priveľa teórií,

málo faktov.

O chvíľu odídem.

A väčšinu ľudí

po prečítaní tejto básne

trápi iba jedno -

„Nebojte sa, keď budem odchádzať,

tak zhasnem!"