X+
Prečo teda môžu famtripy zlyhať?
Lebo kvalita novinárov je rôznorodá
Niektorí autori píšu veľmi pútavo a pre veľmi zaujímavé, či vplyvné periodiká a niektorí nie.
Odhadnúť kvalitu práce jednotlivých novinárov a jej dopad nie je jednoduché. Vyžaduje to sústavné vnímanie mediálneho priestoru a pokiaľ možno aj sledovanie odoziev v profesionálnej komunite CR – tj. medzi tour operátormi, cestovnými agentúrami, dopravcami, či vydavateľmi odborných periodík. A to je len jedna stránka mince.
Druhou je kvalitného novinára presvedčiť, aby si našiel čas a prišiel k nám. O dobrých novinárov sa totiž usilujú všetky destinácie a využívajú mnohoraké lákadlá, aby ich uprednostnili pred inými. To niekedy vedie k „rozmaznanosti“ novinárov, pre ktorých už ponúknuté / poskytnuté služby môžu byť nedostatočné.
Pri vyhľadávaní a výbere novinárov by bolo vhodné oprieť sa o všetky možné zdroje vedomostí a kontaktov. Najlepšie by snáď bolo hľadať tieto informácie medzi tými článkami distribučnej reťaze, ktoré sú najbližšie k cieľovému trhu, majú s destináciou rovnaké ciele a / alebo výborné schopnosti na poli PR.
Lebo záujmy novinárov na jednom výlete sú málokedy „homogénne“
Jeden môj kolega mal na starosti skupinu návštevníkov z Grécka, ale každý bol špecialistom na niečo iné. Boli tam tour operátori, novinári zameraní na cestovný ruch, ale aj ekonomicko-politickí komentátori.
Vyhovieť všetkým účastníkom v takto zmiešanej skupine bolo takmer nemožné vzhľadom na skutočnosť, že časový harmonogram týchto návštev je vždy veľmi napätý. Všeobecnou snahou je, alebo by malo byť, do takýchto itinerárov pojať čo najviac pamiatok, kultúrnych, historických či prírodných zaujímavostí a pritom poskytnúť návštevníkom dostatok času na relax, či gastronomické zážitky, aby sa ich spomienky spájali s príjemnými pocitmi.
Ak sú však záujmy skupiny rôznorodé, uspokojením jedného všetci ostatní „trpia nudou“, pretože čakajú, kým napríklad politický komentátor dokončí rozhovor s prezidentom SR, ktorého skupina náhodou stretla. Rozhovor s prezidentom je ale pre odhodlaného novinára dostatočným dôvodom, aby riskoval nespokojnosť svojich súpútnikov a domov sa vrátil s pekným úlovkom.
Lebo záleží na tom, kto vyberá novinárov
Bez úmyslu znevažovať prácu nadšených pracovníkov zastupiteľstiev SR, či SACR dovolil by som si tvrdiť, že Slovák s relatívne krátkym pobytom v krajine a už vonkoncom nie zo svojho pôsobiska v SR, nedokáže vytriediť novinárov podľa ich kvality a takisto nedokáže vybudovať si s nimi dostatočne blízky vzťah na to, aby „pre neho“ niečo urobili.
Naopak profesionáli, dlhoroční čitatelia periodík, účastníci konferencií, kongresov, profesných stretnutí, vnímajú kvalitu práce novinárov dlhodobo počas celej svojej kariéry. Nezriedka sa osobne poznajú s novinármi a dokážu odhadnúť výsledok. Alebo dokážu ustriehnuť výstupy práce novinára, ak to má podporiť ciele ich organizácie (napríklad článkom podporiť predaj produktov smerovaných k nám).
Ale nemôžem si predsa len odpustiť jednu zmienku o výbere účastníkov famtripu pracovníkmi zamestnanými slovenskými organizáciami. Kolega sa už potýkal s problémom, že niektorí účastníci boli vlastne priateľmi obchodného atašé, alebo iného pracovníka a dávali to všetkým poriadne najavo svojim prístupom, či nezáujmom o program výletu.
Lebo itinerárom chýba ťažisková – atraktívna téma
Nezriedka som bol svedkom itinerára, ktorý síce viedol najdôležitejšími pamiatkami Slovenska, ale postrádal akýkoľvek nádych výnimočnosti, či autenticity. Každému účastníkovi, obzvlášť novinárom, by malo byť jasné, že dostávajú oveľa viac ako bežní návštevníci krajiny.
Široká verejnosť číta o expedíciách a výstupoch na Mt. Everest, ale bežne chodí len na trekking údoliami Nepálu. Inšpirovaní sú však článkami o výstupoch na vrcholy.
Ak mám spraviť paralelu a pritom zostať nohami na zemi, ponúkol by som takýto príklad: Bryndzu, Oštiepok, či Parenicu môžu ochutnať všetci návštevníci Slovenska, ale zakľagať mlieko v zberačke na syreninu, vlastné ruky zaboriť do syra, zozbierať ho do hrudienky a vyvesiť nech odkvapká, či do sitka alebo do tlačiara zbierať syr a formovať oštiepok, to nemôže robiť každý turista. Ale som si istý, že každému sa budú zbiehať slinky, keď o tom bude čítať.
Ak otvoríte ktorýkoľvek inflight magazine, nájdete tam plno článkov o destináciách kam daná letecká spoločnosť lieta. Všetky sa odvíjajú okolo určitej témy, alebo dodávaju jednotlivým cieľovým miestam emotívny náboj.
Destinácie, ktoré si to uvedomujú dokonca cieľavedome „produkujú“ témy za účelom pritiahnutia pozornosti médií a dlhodobo si budujú sieť „odberateľov noviniek“ mezi PR agentúrami, novinármi, vydavateľmi periodík, knižných sprievodcov, či elektronickými médiami.
Som presvedčený o tom, že novinárov by bolo možné získať (okrem iného) aj dobre postaveným – atraktívnym programom cesty. Už pri pozývaní by sme im mali ponúknuť lákavý popis programu, ktorý pri čítaní vyvolá pocit „Tam chcem ísť!“. Každý aspekt výletu by mal byť niečím zaujímavý – od ubytovacích zariadení, cez dopravu, navštívené miesta, stretnutia so zaujímavými ľuďmi, až po sprievodcu, ktorý hostí bude sprevádzať a jedlá, ktoré sa budú podávať.
Témy jednotlivých ciest by mali byť úzkostlivo plánované v súlade so zámermi Slovenska ako destinácie CR tak, aby čo najviac rezonovali s našimi silnými stránkami, ale aj so záujmami cieľových trhov.
Lebo nevyužívame synergie distribučného reťazca
Majiteľ penziónu, bufetu či reštaurácie, hoteliér, autobusový, či letecký dopravca, i predajca zájazdov, všetci majú spoločný záujem: získať čo najväčší počet klientov. Pre zvyšovanie šancí na úspech majú k dispozícii rôzne organizácie – združenia, kluby, regionálne autority s oddeleniami CR, či dokonca štátnu organizáciu na promovanie destinácií krajiny a tvorbu „značky“. Komunikácia medzi týmito článkami jednej reťaze je však takmer nulová (česť svetlým výnimkám).
Predstavte si, že by miestni poskytovatelia všakovakých služieb CR konštruktívne a otvorene komunikovali so svojimi partnermi v doprave, s regionálnymi a štátnymi štruktúrami a zároveň s predajcami ich „produktu“ pôsobiacimi na cieľových trhoch. Že by mali dohodu o tom, ktoré trhové segmenty sú pre nich najzaujímavejšie a mali by dohodnutú kvalitnú komunikačnú stratégiu prispôsobenú komunikačným zvyklostiam vybratých trhových segmentov. Dokonca by mohli dospieť k dohode ako zdieľať náklady na vykomunikovanie správ, ktoré chcú svetu oznámiť.
Poriadne uletené Sci-fi? Nemyslím. Sú destinácie, kde takéto správanie je úplne normálne.
Lebo všetci robia famtripy
Predstavte si že ste novinár(ka). A ste špičkou vo svojej brandži. A navyše pracujete na trhoch s pomerne vysokou kúpnou silou a štatisticky veľkým počtom dovoleniek na obyvateľa za rok. Na každej výstave zozbierate množstvo kontaktov od horlivých pracovníkov rôznych touristboardov, ktorí sa snažia získať vašu priazeň dúfajúc, že o ich destináciách napíšete vzrušujúci článok. Vaša emailová schránka sa plní pozvaniami na výlety do celého sveta:.
na výlet raftom cez Grand Canyon z Utahu cez Arizonu do Nevady, na heliskiing v Andách, kúpanie v sopečných prameňoch na Islande, omladzovací pobyt v ajurvédskom sanatóriu v Kerale v Indii, za šamanmi strednej Ázie, za dedičstvoom Inkov, za kulinárskymi dobrodružstvami Franzúzska, či Talianska.
Pri niektorých destináciách vôbec netreba nič dodávať: Malajzia, Thajsko, Idnonézia, Nový Zéland, Kostarika, Brazília,...
alebo ináč: Dubai, Hong-Kong, Petrohrad, Nice, Praha, Neapol, Las Vegas,...
alebo ešte ináč: Yelowstone, Galapágy, Amazonka, Skalisté Hory, Kaukaz, Bajkal...
a niekde medzi tým všetkým sa možno zjaví aj pozvanie na Slovensko. Čo by malo byť v tej správe aby ste si vybrali práve túto „malú veľkú krajinu“?
Absolútne Faux Pas
Mám utkvelú predstavu, že pri famtripoch by sa zážitky mali stupňovať. Vlastne ma k tomu priviedli portugalskí filmári, ktorých som sprevádzal, a ktorým sme celý výlet aj zorganizovali i realizovali. Natáčali cestopisný cyklus o 12-tich európskych krajinách a SACR usúdila, že nie je potrebné, aby akokoľvek podporili natočenie časti o Slovensku. Nám to nedalo a zrealizovali sme ich pobyt na naše náklady a na náklady niekoľkých ďalších uvedomelých subjektov CR. To je však iný príbeh. Podstatná bola jedna veta, ktorú mi povedali pred koncom výletu: „Maťo, za každým zážitkom, ktorý si pripravil, sme si povedali, že toto bol ten najlepší... ale ty nám zakaždým dokážeš, že sme sa mýlili.“
Bohužiaľ jadrom tohto odseku je opačný príklad. Je o výlete, ktorému sme už do itinerára nemohli zasahovať, lebo už bol pripravený a my sme sa starali len o sprievodcovské služby.
Posledným "zážitkom" tohto programu bolo to, že z hotela Kempinski na Štrbskom plese museli hostia odchádzať o piatej ráno, aby stihli lietadlo vo Viedni.
Zámer s „čerešničkou na torte“ vo forme poslednej noci v najlepšom hoteli síce bol badateľný, ale... len vo forme štandardného lízania medu cez sklo. Veď prečo by sme našim VIP hosťom dopriali aby si mohli vychutnať pobyt v Kempinskom?
A pritom stačí tak málo - zamyslieť sa a možno len zmeniť poradie navštívených miest v itinerári.
Ak ste sa dočítali až sem, budem veľmi rád ak sa prispejete do diskusie svojím názorom.
