1.
Štát vyhlási verejnú obchodnú súťaž, vyberie si dodávateľa a objedná si služby, zaplatí za prvé dodávky a prestane platiť.
2.
Ústami svojich úradníkov bude dodávateľa uisťovať, že peniaze sú už na ceste.
3.
Dodávateľ ďalej dodáva služby až na pokraj finančného vyčerpania a vzhľadom na 80 dňovú splatnosť fakturuje okamžite po dodaní služby. Fakturáciou mu ale automaticky vzniká aj povinnosť odviezť daň z pridanej hodnoty.
4.
Po čase naplnenom rušnou činnosťou a plnením zmluvných povinností, a žobraním o platby, finančne vysilený dodávateľ požiada štát (resp. agentúru alebo jeho inú príspevkovú / rozpočtovú organizáciu), aby zrušil objednávky na posledné dodávky, pretože jeho spoločnosť už nedokáže znášať taký finančný tlak.
5.
Riaditeľ(ka) (alebo iný štatutár) štátnej organizácie oznámi dodávateľovi, že ak nebude plniť záväzky pre neho vyplývajúce zo zmluvy, bude musieť znášať následky porušenia zmluvy.
6.
Dodávateľovi zostane jediná voľba – zostávajúce prostriedky (a prípadne aj ďalšie požičané) použiť na zrealizovanie posledných dodávok, na úkor zaplatenia dane z pridanej hodnoty. V tomto momente dodávateľ skúša nájsť všetky chodníčky k tomu aby peniaze zo štátneho rozpočtu „boli uvoľnené“. Ale pokiaľ všetky dvere, dvierka, okná i chodníčky zostanú neprístupné, platby sú v nedohľadne.
7.
Poslednou šancou ako získať platby za všetky dodávky je obrátiť sa na súd.
Paradoxom je, že zúfalý (a teraz už aj značne finančne podvíživený) dodávateľ ide žalovať štát a musí štátu zaplatiť súdny poplatok. Čo v situácii, kedy už dodávateľ minul všetky svoje prostriedky na plnenie svojich zmluvných povinností, nie je vôbec jednoduché.
8.
Ak sa dodávateľ predsa len zmôže na to, že na podanie žaloby zoženie prostriedky, štát spraví dve krásne a jednoduché veci:
8.A) podá žalobu o určenie neplatnosti zmluvy medzi štátnou agentúrou a dodávateľom (túto malú službičku pre ktorúkoľvek štátnu organizáciu, ktorá nemieni platiť za služby „obstarané verejným obstarávaním“, spraví iná štátna organizácia s názvom „úrad pre verejné obstarávanie“)
8.B) podá podnet na likvidáciu dodávateľskej spoločnosti konkurzným konaním z dôvodu omeškania platieb dane z pridanej hodnoty (DÚ rád prispeje rukou k dielu, keď treba niečo pozitívne vytvoriť) – týmto elegantným krokom doterajší konatelia / spoločníci / akcionári stratia kontrolu nad svojou spoločnoťou – už nemôžu najímať právnikov, zastupovať spoločnosť pred súdom ani obchodovať s pohľadávkami, ktoré vznikli na základe dodaných plnení.
9.
Správca konkurznej podstaty na podnet veriteľského výboru (v ktorom sú zástupcovia daňového úradu, prípadne sociálnej poisťovne a možno aj nejakí iní nezabezpečení veritelia) ponúkne „verejnosti“ pohľadávky dodávateľa na odpredaj a veriteľský výbor najvyššiu ponuku, ktorá bude len zlomkom celkovej hodnoty, pohľadávky predá.
10.
Správca vyplatí veriteľom „rovným dielom“ to, čo po odpočítaní správcovskej odmeny zostane, zlikviduje spoločnosť výmazom z registra a prípad je uzavretý.
Komu takýto postup prospeje?
i.
Daňovému úradu (teda štátu) – jeho úlohou je zabezpečiť príjmy pre štátny rozpočet. Prispením k tomu, že štátny rozpočet nebude musieť vyplatiť plnú sumu za služby, ktoré vyčerpal, je jeho úloha plnená na 100%
ii.
Kupcovi pohľadávky, ktorý za zlomok hodnoty kúpi celú pohľadávku.
iii.
Správcovi, ktorému je jedno akú sumu vymôže alebo nevymôže – jeho odmena vyplýva zo zákona a je určená výškou pohľadávky. Vymožením vyššej sumy si síce môže prilepšiť, ale prečo by to robil, keď aj z pohľadávky predanej pod cenu má garantovaný výnos s minimálnym úsilím.
Dodávateľ, subdodávatelia, zamestnanci a ostatní veritelia zostanú všetci prekvapení, že čo sa stalo... Kde sú peniaze za reálne dodané tovary a služby? Kto ich dostane, keď nie tí ľudia, ktorí tie služby naozaj dodali? No predsa ten, kto kúpi pohľadávku... Stačí mať voľný balík peňazí, trpezlivosť a kontakty na správnych miestach, ktoré zaručia, že po kúpe pohľadávky sa „veci pohnú dopredu“.
Že nereálne? – bohužiaľ táto schéma nie je vymyslená. Nemôžem k nej napísať "mená a postavy v tomto príbehu sú vymyslené" ako to robia v amerických seriáloch. Tento príbeh je až príliš reálny.
Som si istý, že tiež poznáte ľudí alebo firmy, ktorým štát dlhuje peniaze.
Ak je tak, povedzte im nech sa mi ozvú. Ďakujem.
A ak viete ako sa takýto vývoj dá zastaviť, ozvite sa tiež.
