reklama

„Potencionálny" potenciál

Krásy Slovenska, dedičstvo našich predkov, vody, jaskyne, lesy, historické či technické pamiatky, tisíce kilometrov značených turistických chodníkov... to všetko máme. A čo ďalej? Vlastne my už sme dávno mali byť ďalej. Lenže zjavne nie sme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V správe o cestovnom ruchu, ktorú mestskému zastupiteľstvu v Banskej Bystrici predložil pán poslanec Ľubomír Motyčka, sa píše: „Zázemie z hľadiska potenciálnych ľudských zdrojov v Banskej Bystrici je vynikajúce. Pôsobí tu odborná škola služieb i vysoká škola. Ďalšie školy zamerané na výchovu odborníkov v cestovnom ruchu sú v najbližších mestách, teda vo Zvolene a Brezne." Kvalita služieb v zariadeniach cestovného ruchu v Banskej Bystrici a jej okolí však zďaleka nesvedčí o pôsobení týchto ustanovizní v regióne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príčinou nemusí byť to, že by absolventi štúdia na miestnych odborných vzdelávacích inštitúciách nedokázali poskytovať kvalitné služby. Mnohí sa totiž hneď po ukončení štúdia vrhajú do práce v úplne iných odvetviach.

Catch 22 No. 1 - Začarovaný kruh funguje aj v cestovnom ruchu

Nízka kvalita služieb odrádza klientov. Peniaze, ktoré klienti za služby neutratia chýbajú zariadeniam, ktoré sa snažia ušetriť (napríklad aj znižovaním miezd). Nízke odmeny za prácu v „priemysle cestovného ruchu" odrádzajú odborníkov a tí odchádzajú do iných odvetví. Chýbajúce miesta zapĺňajú menej kvalifikovaní alebo nekvalifikovaní pracovníci, čím sa znižuje kvalita služieb. A nekvalitné služby určite nezvýšia návštevnosť regiónu, mesta, či zariadenia...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nízke počty návštevníkov na Slovensku (či v Banskej Bystrici) však samozrejme nemožno pričítať len nízkej kvalite služieb. Nad tým všetkým sa vznáša opar „marketingových" aktivít zodpovedných inštitúcií. A samozrejme aj ďalších „javov"... (opar ekonomiky, kurzových rozdielov, sociálnych faktorov, životného či podnikateľského prostredia, atď.)

Catch 22 No. 2 - Vzdelávanie? Hm...

Študenti sú rovnakí na celom svete. V prvom rade ich zaujíma, koľko bodov potrebujú na to, aby spravili „tento" test, čo potrebujú vedieť na to, aby spravili „túto" skúšku, koľko vymeškaných hodín sa im ešte prepečie, atď... Ich učitelia sa zas sťažujú, že motivácia študentov je nízka, a že niektorí „sa na školu nehodia".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale kto má v študentoch naštartovať záujem? Spravia to príležitosti na „vynikajúcu" kariéru? Spravia to skriptá, či učebnice, chránené autorskými právami a ich kopírovanie (aj keď ich je nedostatok) je v podstate trestné? Spraví to systém „učiteľ vraví, študent počúva a verklíkuje"? Toto možno bolo dobré v minulosti, keď hlavnými nositeľmi informácií boli knihy a hlavy učencov.

V súčasnej dobe, kedy sa množstvo informácií na svete zdvojnásobí každých 11 hodín (vo forme kníh, časopisov, rozhlasových či televíznych programov, online videí, blogov, podcastov, tagov, príspevkov do fór, wiki-výhonkov a článkov, webstránok, atď... ročne je to vraj 70 miliárd gigabajtov a z toho tlačenú formu bude mať/má asi 0,1% tohto objemu) staré formy výuky už nepostačia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Večer si ľahnem a ráno sa budím o polovicu hlúpejší" tvrdí profesor Nick Bontis z McMaster University v Kanade.

Catch 22 No. 3 - „Potenciál"

O tom aký skvelý potenciál pre rozvoj cestovného ruch má Slovensko sa hovorí odkedy som prvý krát počul slovné spojenie „cestovný ruch". My Slováci sme strašne hrdí na unikátne pamiatky, prekrásnu prírodu, úžasnú históriu. Toto však platí len kým neopustíme hranice našej krásnej otcovizne.

Akonáhle by sme vystrčili nos, zistili by sme, že naši bratia Česi majú krajšie a lepšie zachované hrady a zámky, že ich historické mestá sa akosi rýchlejšie spamätali z komunistického šafárenia, a regióny akosi lepšie spolupracujú...

Zistili by sme aj to, že naši južní susedia, o ktorých krajine si my Slováci myslíme, že nie je taká príťažlivá ako tá naša, majú viac ako dvojnásobnú návštevnosť...

Uvideli by sme, že zimné strediská hneď za rohom v rakúskych Alpách sú o niekoľko generácií pred tými našimi. A to nehovorím o technológii, ale o ľudskom prístupe.

Jednoduchý príklad: Automat na vracanie zálohy za permanentku v Rakúskom stredisku Obertauern nefungoval a nechcel mi vydať zálohu za karty, ktoré som po niekoľkodňovej lyžovačke chcel vrátiť. Obrátil som sa na vlekára, ktorý prechádzal okolo. Skúsil to sám, a keď to nešlo ani jemu, vybral svoju peňaženku, dal mi príslušný obnos, karty zobral so sebou a poďakoval sa za moju trpezlivosť.

Tri chytáky - Dva spoločné menovatele - Jeden sedliacky rozum
Všetky tri „chytáky", či „pasce" či „začarované kruhy" majú dva spoločné menovatele.

Prvý je dosť vážny: Máme silný sklon podliehať ilúziám.

o tom, že máme skvelých ľudí, (isto ich máme - ale nie dosť a nie tam kde majú byť)...
o tom, že máme skvelé vzdelávanie (možno - ale šité na mieru časov dávno minulých)...
či o tom, v akej atraktívnej krajine žijeme (nesporne - ale bez toho aby to svet vedel)...
Dokonca ani to, že by svet vedel o tom aká atraktívna je naša krajina, ešte nezaručí zvýšenie návštevnosti. Ľudia prídu tam, kde im je dobre. A aby ľuďom bolo dobre, dokážu zariadiť len ľudia - usmievaví, ochotní, odborne aj jazykovo zdatní...

Druhý je, na „rozdiel" od toho prvého, ešte vážnejší: Volíme si vlády, ktoré nás vodia za nos.

Rozprávajú nám o tom, ako im záleží na rozvoji cestovného ruchu, ale keďže ani tie najväčšie investičné zámery v cestovnom ruchu nemôžu dosiahnuť úroveň investícií na stavbu automobilky, privatizáciu sieťových odvetví, železníc, diaľnic, či hodnoty odpredaja emisných kvót, tento „priemysel" len veľmi ťažko pritiahne pozornosť vládnych predstaviteľov.

Čo teda môže v tejto situácii robiť mesto Banská Bystrica na podporu rozvoja CR v meste?

Urobiť môže veľmi veľa: spraviť prieskum trhu, nadefinovať víziu, stratégiu, operatívny plán, môže tlačiť a distribuovať propagačné materiály, môže "znovuvytvoriť" oddelenie, ktoré sa bude zaoberať podporou cestovného ruchu, môže spolupracovať s VÚC, SACR, profesnými zväzmi, školami, môže iniciovať súťaže a tak ďalej a tak podobne... Mhohé veci by možno ani nebolo treba robiť - prieskum trhu možno už urobila sekcia cestovného ruchu MHSR, distribúciu možno na výstavách zabezpečí VÚC, alebo SACR... mohol by som takto pokračovať ešte dlho, ale stále mám pocit, že to je akési štandardné, všedné... To už predsa robí každý. Kam sa dostaneme, keď budeme robiť len to čo "každý"? Do šedého priemeru...

V dobe, kedy sa informácie šíria a množia tak rýchlo, že ich bežný človek nedokáže sledovať, musia byť aj prístupy k propagácii (marketingu) destinácie iné... nové... hm... iné + nové = inovatívne :-))) Potom už stačí len trochu sedliackeho rozumu, ktorý odlíši užitočné informácie od tých nepotrebných, trochu hravosti a odvahy vytvárať neštandardné riešenia a ochoty načúvať a pripustiť, že nové postupy majú možno väčšiu šancu na úspech ako tie staré a "zaručené".

Ostáva nám veriť, že sa to podarí...
Hoci "vedieť", je lepšie ako "veriť".

Matej Sanitrár

Matej Sanitrár

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..."v prestavbe"... Zoznam autorových rubrík:  Ako dostať Indov na Slovensko?Cestovný ruchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu