Ale, no!

Nerob sa, že to necítiš! Čierne plátno poliate mliekom a kopa trblietavých bodiek – to je neodlučiteľná súčasť noci. Po tele ťa príjemne šteklí element. Aký osviežujúci je po horúcom dni, ktorý bol plný potu...
Amplióny hasnú. Z rohu ulice počuť „záverečná...“ Ideš ďalej. Ďalej, ďalej a stop! Tu je to... Našli sme miesto, kde je nám dobre. Nie výborne, ale dobre. Ale to nevadí.
A zrazu cítiš tú energiu, ten pocit. Ale iba TY cítiš ten svoj. Možno neistota? Strach? Kašli na to!? Choď! Choď na prvý strom, ktorý uvidíš. Vylez naň... pozri sa hore a potom zas dole - na svet. A hneď ho začneš vnímať inak. Ak čítaš tieto riadky, prestaň! Vylez... a svet bude iný. Možno veľmi a možno ani nie. Je to na tebe.