Už sa teším, že bude desať nad nulou. Už sa teším, že vonku bude „samá“ mláka, pretože už viem, čo ma po nej čaká. Bude to niečo úžasné.
Teplý vánok mi pohladí líce a ja na pár „dní“ odložím šál a rukavice.
Aj pavúk sa zahrá na Spidermana, aj mačka na špiónku a ja budem vonku. Ani hodinu, ani minútu, každú sekundu sa tešiť z jari a vidieť úsmev na tej nevinnej detskej tvári s očami šibala.
Všetko opäť ožije, a ten starký od susedov zakričí: „Páni! Tu sa žije!“ Pozrite sa, otvára sa prvý púčik na strome, druhý, tretí... Dlho čakať nebudú. Počujete? To bzučí Maja. Sladké vône značky „jar“ omámia ma úplne. Ľahnem si na trávu, dám si ruky za hlavu, zatvorím oči... Slnko odoženie mraky, svet bude opäť taký, taký svieži, plný života a teším sa, hoci na mňa bude stále vonku čakať robota.
Jar! Tak len zaklop, ja ťa vpustím dnu...
