Čo s časom, keď je človek mladý?

  Skupinku mladých vo veku asi 12-15 rokov stretávam pomerne často   na schodoch nášho domu. Strávia tu pár hodín, fajčia „partizána“, hlučne sa smejú. Po ich odchode zostáva na schodišti smetisko, občas pokazia výťah alebo vylomia dvierka poštových schránok. Možno sa nudia.Možno by mali pre nich existovať nejaké kluby a cenovo prístupné krúžky.Možno by ich rodičia a učitelia mali mať lepší prehľad o tom, kde sú a čo robia, keď sú mimo ich zorného poľa.Neviem.   Snažím sa spomenúť si, ako som v ich veku trávila čas po škole ja. Keďže som bola /a stále som/ stredne ťažký introvert, nie som zrejme ukážkový príklad teenagera z minulého storočia. Veľa času som trávila v knihách a so psom   na čerstvom vzduchu. Ale viem, že aj vtedy sa našli dietka, ktoré si čas krátili vandalizmom a týraním zvierat.   Mladí ľudia sa možno veľmi nezmenili. Stále potrebujú záujem, motiváciu a priestor,  kde sa môžu realizovať. Zmenilo sa to, že o tom dnes možno vieme trochu viac. A možno sa raz zmení i to, ako im to reálne dokážeme poskytnúť.