Noc, deň osud človeka je ako nočný sen
Mám dojem ako by moja fantázia bola rieka
Rieka plná nápadov po ktorej sa plavý drevená plť
Cítim ju pod svojimi nohami noc za nocou
Tá plť je tvrdá, surová plná triesok nasiaknutých mocou
ktoré sa pri chybnom kroku zabodávajú do nôh
Tá plť je iba nahá skutočnosť ľudskej mysle
moje skutočne ja ktoré asi nikto iný nepozná
a kto pozná vie, aká bola tá plavba hrozná
Na plť vstupujem vždy keď sa deň s nocou strieda
ako Cháron na druhú stranu vezie ma
na stranu ktorá nemá brehu
stranu ktorá má rada nehu
Ale na miesto toho leží nahá mŕtva v jarnom snehu
hovorí sa, keď človek spí tak si plavá v oceáne snov ale po každé vidím len rieku
rieku kde stojím na jej začiatku sám
odrážam sa palicou času počas spánku ho počítam
Ale moja rieka vždy iná je odrážajúc moje ja
Ten pach v tme slepé, mútne rameno Dunaja
kedy noci sú pokojne ničím odlišne od spánkového pokoja
sú rána kedy sa budíme už z rána ako by noc bola bezsenná
ale niekedy vidím ako sa voda podobnou mení na bahennú čiernu stoku
ropa po ktorej sa plavím
vidím ako z popod dosák presakuje až na plť
