Na Silvestra som mal strašné bolesti zubu, ale to je u nás sladomilov celkom prirodzený úkaz. Keď sa človek takto trápi, je to neznesiteľné čakať čo i len do rána, kým mu bude vedieť lekár pomôcť, ale zamysleli ste sa niekedy nad tými, ktorí si nemôžu dovoliť ani zdravotnú pojistku?
Raz som sedel v čakárni u zubárky a nevedel som sa dočkať, až budem sedieť v kresle a vtom tam prišla jedna pani, ktorá očividne nemala peniaze na rozdávanie a vyzerala, že pobýva niekde na ulici. Strašne ju bolel zub a vyzerala veľmi utrápená, čo je v jej situácii pochopiteľné. Bola bezradná, tvár mala oviazanú a do očí sa jej až slzy tlačili. Zaklopala na jedny dvere, spýtala sa niečo, smutne pozrela na sestričku a prešla s nádejou k ďalšej ordinácii a tam pochodila rovnako a so stále menšou nádejou prechádzala z jedného konca chodby na druhý, až kým neodišla so sklonenou hlavou. Vtedy som si pomyslel, aký je luxus "trpieť" so zubárskou vŕtačkou v ústach, veď čo by tá pani za to dala, keby niečo sama mala...
