Mení sa
Esperanto je živý jazyk. Prejavuje sa to aj tým, že sa mení a obohacuje jeho slovná zásoba. Zamenhofove Fundamento de Esperanto definuje približne 3000 slovných koreňov. V najnovšom výkladovom slovníku je vyše 16 000 koreňov, s odvodenými slovami je to takmer 50 tis. lexikálnych jednotiek. Neobsahuje archaizmy, málo používané, alebo veľmi odborné výrazy. Pre porovanie, maturant ovláda vo svojom rodnom jazyku asi 40 tis. slov. Aktuálnosť slovnej zásoby ilustruje napríklad počítačový terminologický slovník Komputeko (7500 výrazov).
Jazyková prax zmenila aj samotné slová. Zjednodušila ich. Namiesto "spontanea" sa používa "spontana", namiesto "rezultato" zas "rezulto", atď. Bez zmeny neostala ani gramatika. Najmä v esperatskom slangu sa ujali (zatiaľ) neoficiálne predložky, napr. predložka 4. pádu "na", ale aj napr. obojpohlavné zámeno tretej osoby "ŝli".
Umožňuje slobodne sa vyjadrovať
Je známe, že podstatné slová v esperante končia na "-o", príadavné na "-a", príslovky na "-e", akuzatív (presnejšie predmet) na "-n". Nedoceňuje sa však, akú slobodu to človeku dáva pri vyjadrovaní. Prvou výhodou je, tak ako v slovenčine, voľný slovosled. Vety "Čítal som knihu" a "Knihu som čítal" majú mierne iný význam.
Druhou výhodou esperanta je, že môžeme použiť taký slovný druh, ako sa nám hodí. Koľkými spôsobmi sa dá povedať veta "Pôjdem do hotela taxíkom"? Najprv klasicky "Mi iros al hotelo pre taksio". Z podstatného slova "taksio" (taxík) môžeme zmenou koncovky vytvoriť sloveso "taksii", z "hotelo" urobíme príslovkové určenie smeru "hotelen". Naša nová veta znie kratšie a krajšie "Mi taksios hotelen". Alebo urobíme sloveso z "hotelo" pomocou smerovej preložky "al". Naša veta môže znieť "Mi alhotelos taksie" alebo "Mi pertaksie alhotelos".
Kombinovať sa dajú všetky slovné korene. To je ďalšie plus pre slobodné vyjadrovanie. Môžeme používať obrovské množstvo slov a stačí si pamätať len pár. Napríklad "ilo" je nástroj. Ak poznáme činnosti "tranĉi" (rezať), "fosi" (kopať), "tondi" (strihať), názvy nástrojov získame grátis "trančilo" (nôž), "fosilo" (lopata), "tondilo" (nožnice). To je učebnicový príklad, skúsení používatelia esperanta však dokážu vytvárať najrozmanitejšie kombinácie priamo počas rozhovoru.
Má kultúru
Prvý esperantský román, Kastelo de Prelongo, vyšiel už v roku 1907. Prvé básne dokonca Zamenhof napísal skôr, ako svoj náčrt esperanta zverejnil. Na krátkych textoch sa učil myslieť a tvoriť v svojom novom jazyku, na ich základe urobil veľa opráv. Esperanto je jazyk literárny. Potvrdil to aj PEN klub, medzinárodná organizácia spisovateľov, keď v roku 1993 prijala esperantské PEN Centrum za svojho člena. To najlepšie, čo sa v esperantskej literatúre urodilo, možno násť napríklad v periodiku Beletra Almanako.
Tu je ukážka z básne Nikolja Hohlova s názvom Vintra fabelo, ktorá ma oslovila svojím rytmom:
"En fabelo kaj sen celo rotacias karuselo
de la sentoj en la kor´.
Hej, rapide kaj senbride flugi ien, flugi fide
kun favoro de Amor´!"
Základom esperantskej kultúry v širšom slova zmysle sú veľké medzinárodné stretnutia. Sú to príležistosti "zaplávať si v esperantskom mori", t.j. používať esperanto od rána do večera, od ubytovania, cez pracovné zasadnutia, až po koncerty. To sa podpísalo aj na slovnej zásobe. Napríklad "amasloĝejo" je v esperante celkom bežné slovo, v slovenčine som zatiaľ jeho náprotivok nenašiel. Označuje miestnosť, v ktorej veľa ľudí spí na zemi vo vlastných spacákoch. O esperantských zvykoch vypovedá aj slovo "krokodili", čo znamená hovoriť materinským jazykom v spoločnosti človeka, ktorý mu nerozumie. V esperantkom svete je to prejav neslušnosti.
Je ľudský
Pekne to vyjadril Claude Piron:
„Keď dieťa zavzlykalo svoje trápenie v esperante, a vy ste vedľa esperantsky prijali útechu,
keď ste usilovne pracovali so skupinou priateľov a spolu v esperante zažili radosť aj starosti,
keď ste v puberte šepkali o sexe v esperante a neskôr ste v ňom vyjadrili lásku,
keď vám utečenec rozprával v esperante o trápeniach, ktoré ho prinútili utiecť,
keď ste videli poslucháčov dojatých k slzám pri počúvaní básne v esperante a zúčastnili sa hádok v tomto jazyku,
keď ste v diskusii o politike alebo náboženstve vyjadrili v esperante svoje obavy a rozhorčenie,
a keď ste dostali v esperante pomoc a v tomto jazyku ste ospievali vašu vďaku a prekvapenie aká obdivuhodná je ľudská solidarita,
nikdy, už nikdy nebudete esperanto hodnotiť ako jazyk bez duše, citov a nuancí.
Ja to viem.
Všetko to som zažil.“
