Zoznámme sa s účinkujúcimi. Kep Enderby je austrálsky esperantista a politik. V sedemdesiatych rokoch bol ministrom austrálskeho kabinetu. Okrem iného predsedal aj organizáciám Esperanta Jura Asocio (právnická), Aŭstralia Esperanto-Asocio, Universala Esperanto-Asocio (ďalej len UEA). V roku 2014 som sa s ním stretol v Bratislave, počas kongresu ľavicovej esperantskej organizácie SAT.
Oveľa zaujímavejšou figúrou je Humprey Tonkin, zrejme najvýznamnejšia esperantská osobnosť druhej polovice 20. storočia. Profesor anglickej literatúry, špecializuje sa na obdobie renesancie. Vysokoškolský titul získal v Cambridge a doktorát na Harvarde. Spoluzakladateľ svetovej esperantskej mládežníckej organizácie Tutmonda Esperantista Junulara Organizo a nadácie ESF (písal som o nej v minulom článku). Samozrejme predseda UEA.
Vďaka jeho starej fotke som uveril, že esperanto je živý jazyk, o ktorého budúcnosť netreba mať obavy. Stalo sa to počas mládežníckeho esperantského stretnutia. Medzi puberťákmi naokolo som sa cítil ako veterán. A vtedy mi pohľad padol na čiernobielu fotografiu z čias, keď ctihodný kmeť Tonkin bol v mojom veku (okolo tridsiatky). Hrubé obleky, dlhé vlasy a bokombrady, skrátka vykopávky. Takto vyzerali mladí ľudia v čase, keď prví esperantisti už boli dávno po smrti? Niekoľko generácií sa vystriedalo pred Tonkinom, niekoľko po ňom. Esperantisti dospievajú a starnú. A za nimi neúnavne prichádzajú ďalšie a ďalšie vlny čoraz mladších nadšencov esperanta. Nehovorte mi, že jazyk, ktorí ma stále čo povedať mladým ľuďom, je mŕtvy.
Zajtra večer sa pozrieme na esperantské ľúbostné listy učiteľov angličtiny.
