Dávnejšie som v Historickej revue čítal, že v posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie využili Slováci esperanto, aby dali svetu vedieť o neľahkom postavení slovenčiny. Za socializmu bolo u nás esperanto populárne. Bola to asi jediná možnosť, ako sa legálne dostať do zahraničia. Po Novembri sa otvorili hranice a všetci sa vrhli na angličtinu. Esperanto sme už nepotrebovali, a tak skončilo v odpadkovom koši.
V susednom Maďarsku esperanto ešte stále potrebujú. Esperanto je jedným zo štátnicových jazykov a štátna skúška z jazyka je u nich povinná. Niet sa čo čudovať, že esperanto je u nich druhým najobľúbenejším jazykom, hneď po angličtine. Maďarskí študenti si vyberajú esperanto, pretože je najľahšie. Prečo tak neurobia všetci Európania? Prečo nemajú všetci európski študenti rovnaké právo vybrať si najľahší jazyk?
Predstavitelia Európskej únie sa boja esperanto podporiť, pretože spoločný jazyk zdanlivo protirečí ich snu o jazykovej diverzite. V skutočnosti je však o jednotnom jazyku Únie rozhodnuté bez diskusie: je ním angličtina. Akékoľvek pokusy vytvárať pomocou výuky jazykov jazykovú diverzitu iba posilňujú moc angličtiny. Tam, kde by mohli popri sebe existovať spoločné esperanto a vlastné národné jazyky, je zrazu miesto iba pre jeden jazyk, ktorý všetkým vládne...
Nielen obyčajní Európania, ale ani tí, čo majú zopovednosť rozhodovať, o esperante nič nevedia. Nie je predsa nové, všetko čo o ňom stojí za to vedieť, o ňom dávno vieme. Chyba lávky! Koľkí o ňom vedia, že je jednoduché, pretože neobsahuje výnimky, ustálené formy a jazykové nezmysly, ktoré sa v jazykoch časom nahromadia? Koľkí vedia, že má jednoznačnú a jednoduchú výslovnosť? Koľkí vedia, že jeho slovná zásoba je presnejšia, má menší významový rozptyl? Koľkí vedia, že jeho prísne pravidlá poskytujú používateľovi väčšiu slobodu bez toho, aby sa stratila výpovedná schopnosť?
Nie je žiadnym tajomstvom, že zvládnutý cudzí jazyk uľahčuje naučenie ďalších. Esperanto sa dá zvládnuť za jeden rok. Ak prvý rok z výuky iného jazyka obetujete v prospech esperanta, študenti za pár rokov v tom inom jazyku predbehnú tých, čo sa učili iba iný jazyk. Pokusy urobené prevažne v prvej polovici 20 storočia to preukázali. Vedeli ste o tom? Prečo sa tento postup nepužije na zlepšenie znalosti iných jazykov?
Ak by sa to urobilo v celoeurópskom meradle, malo by to ešte jeden zaujímavý efekt. Všade v Európe by ste sa dohovorili esperantom. Druhým jazykom by teda mohla byť hoci švédčina, katalánčina, alebo rómčina. Neprispelo by to k jazykovej diverzite viac, ako čokoľvek iné? Dá sa však výsledkom spomenutých pokusov veriť? Platili by aj po polstoročí? Ja by som im neveril, pokusy by sa mali urobiť znova a poriadne. Na to však nie sú peniaze, musíme ešte nakúpiť učebnice angličtiny, zaplatiť amerických lektorov...
S jazykmi je to asi rovnako ako s autami. Vieme, že výfukové plyny prispievajú k skleníkovému efektu. Vieme, že zásoby ropy sa míňajú, že benzín bude iba drahší. Miest na parkovanie je málo a odstavenie polovice mosta spôsobí v meste dopravný kolaps. Auto je však symbolom postavenia, čím väčšie a nenažranejšie, tým lepšie. Podobne si volíme jazyk, ten naluxusnejší, ktorí je na trhu. Jazyk s nezmyselnou výslovnosťou, plný výnimiek a ustálených slovných spojení. Je smutné ako sa ho mnohí pod vejúcim sloganom "english is easy" znova a znova pokúšajú zvládnuť. Je tragické, že ani ľudia, ktorí sa živia prekladom, si v ňom netrúfajú zmysluplne diskutovať. Veď my na to máme! Jednoduché riešenia nech si berú Afričania!
