Ôsmeho novembra bol na internetovej stránke Slovenskej esperantskej mládeže zverejnený pomerne kritický článok. Autor v ňom vyjadruje „sklamanie z uzavretosti esperantského hnutia do seba.“ Pýta sa, prečo sa hnutie za slobodný softvér a esperantské hnutie navzájom ignorujú. Sám však spomína preloženie časti Linuxu do esperanta a prácu redaktorov esperantskej časti Wikipédie. Prečo toho nie je viac? Možno preto, že počítače sú pre väčšinu esperantistov ako španielska dedina.
Mnohí esperantisti sú vegetariáni. Dnes už v každom podniku nájdete aj niečo „vegetariánske“. Ešte pred desiatimi rokmi však na vegetariánov pozerali ako na čudákov. A pritom má vegetariánstvo korene hlboko v minulosti. Esperantská vegetariánska organizácia vznikla už v roku 1908 a jej čestným predsedom bol L.N Tolstoj. Dozvedel som sa to z tiráže časopisu Esperantista vegetarano, ktorý mal v 80-tych a 90-tych rokoch slovenského redaktora.
Nedávno sa v jednej televíznej vedomostnej relácii súťažiaca pohrdlivo vyjadrila o sci-fi (tiež moja srdcová záležitosť). Vraj dáva prednosť realistickejším katastrofickým filmom. Ako taký katastrofický scenár vyzerá v skutočnosti sa dá prečítať v úvodníku esperantského dvojmesačníka Kontakto (5/2005): „... lekársky tím z Georgie, ktorý do oblasti katastrofy vyrazil hneď po búrke, bol desať dní posielaný z mesta do mesta cez štyri štáty. Celkovo prešiel 1,7 tisíca míľ a počas tejto odysey pomohol iba jednému človeku – celkom náhodou, býval totiž v tom istom hoteli.“ Reč je o situácii v USA po odzení uragánu Katrina.
Prvý článok spomínaného časopisu rozoberá podivnú tému — chudobu v bohatých Spojených štátoch. Okrem iného tam možno nájsť aj informácie o tom, že v USA sa 1 z 5 detí narodí v chudobnej rodine, 1 z 9 porodí maloletá matka, 1 zo 7 nikdy nedokončí školu a 1 z 23 skončí vo väzení pred dosiahnutím veku 17 rokov. Témou chudoby v iných častiach sveta sa zaoberajú ďalšie články.
Zaujímavé sú aj predbežné témy na budúci rok (Kontakto má tematické čísla): Ako sa prepletá skutočnosť s mýtmi, Vegetariánstvo/Práva zvierat, Jazyky, Rovnosť pohlaví/Feminizmus, Globalizácia. Časopis má tiež nahovorenú podobu pre nevidiacich a možno ho začuť v rozhlasovom vysielaní.
Sme teda uzavretí a nevšímaví? Nesporne! Niekoľko lastovičiek ešte leto nerobí. Platí to však nielen pre esperantistov. Možno by sme všetci mali venovať menej pozornosti „realistickým“ televíznym programom a počítačovým hrám a viac svetu okolo nás.
