Pod tlakom udalostí som sa najprv prikláňal k pesimistickejšej verzii. Na esperantskom turistickom stretnutí EMAKARO sa stretlo iba pár ľudí. Počas porady vedenia Slovenskej esperantskej federácie opäť vyplávali na povrch skosnateľosť a liknavosť slovenských esperantistov. Starší sa obmedzujú iba na čítanie byrokratických správ o svojej činnosti a na "rodinné výlety" (o ktorých zriedkavo dajú vedieť iným). Zrejme sa spoliehajú na to, že všetko za nich urobí nastupujúca generácia, nie je však v našich silách zastúpiť slovenské hnutie v celom rozsahu.
Na druhej strane, nebolo to tak dávno, čo som sa v Zakopanom zúčastnil na tradičnom mládežníckom esperantskom podujatí. Ako napísala vo svojej reportáži jedna účastníčka: "Je fajn skonštatovať, že tento bohatý program odzrkadľuje (nový) prístup: počas stretnutí sa už nehovorí o samotnom vývoji esperanta ..., ale naopak zaznamenala som, že sa rozhovory čoraz viac a viac obracajú k záľubám esperantistov...". O kúsok ďalej píše: "Počet nováčikov, ktorý sa počas slávnostného otvorenia objavil na pódiu, bol pre mňa pozitívnym šokom".
Často ľutujem, že nikto nikdy neurobil dôsledné sčítanie esperantsky hovoriacich (mnohí sa sa nehlásia k esperantskému hnutiu). Nielen, že sa nedá jednoznačne zistiť ako sa vyvíja počet esperantistov, ale ani koľko nás vlastne je (odhady lietajú od niekoľkých státisícov až po 10 miliónov).
Jedinou dôslednou štatistikou je účasť na dvoch najväčších svetových stretnutiach: na Svetovom kongrese (UK) a Medzinárodnom mládežníckom kongrese (IJK). Zaniesol som tieto údaje do excelovskej tabuľky (súbor .xls), vytvoril grafy (ako obrázok) aj s tendrovým čiarami a konštatujem:
Počet účastníkov sa výrazne mení podľa toho, kde sa kongresy konajú. Zdá sa, že európske kongresy majú vyššiu návštevnosť. Najúspešnejšie kongresy boli v roku 1987, keď sa oslavovala storočnica esperanta.
Nejestvuje bod, od ktorého by bolo možné datovať neúspech esperanta. Jediné výrazné výpadky sú v čase dvoch svetových vojen, keď sa kongresy (podobne ako Olympijské hry) nekonali.
Z dlhodobého pohľadu počet účastníkov rastie.
Počet účastníkov mládežníckeho kongresu rastie rýchlejšie.
Môj záver: ani jeden z dvoch spomínaných článkov nemá pravdu. Esperanto nikam neodišlo a preto sa nemôže vrátiť. Môžeme hovoriť o raste a poklese záujmu v jednotlivých častiach sveta, alebo o vzostupoch a pádoch miestnych organizácií. Esperanto je však našťastie medzinárodný jazyk, nie je odkázané na žiaden národ, štát alebo organizáciu. Niekde stratí, inde získa. Obklopuje ho kultúrno-spoločenské prostredie, ktoré ho udržuje v dobrej kondícii. Tí, čo majú skutočný záujem o medzinárodnú komunikáciu a spoluprácu si už svoj jazyk našli. Ostatní sa hádam časom pridajú.
Pozvánka na október: V sobotu 8. 10. bude Pridunajské stretnutie Ernesta Geletu. V Komárne si pozrieme Nádvorie Európy a stretneme sa s esperantistami z Maďarska. Ste vítaní! Dúfam, že tentoraz to dopadne lepšie ako EMAKARO!
