Čím viac sa venujeme spoznávaniu nejakej oblasti, čím viac skúmame a učíme sa, tým bohatšie sú naše vedomosti o tom, čo všetko ešte nepoznáme, čomu nerozumieme. Každá vyriešená otázka plodí ďalšie otázky. Pocit dokonalého pochopenia si môže dovoliť iba úplný amatér.
Škoda, že autorka nevenovala základom fyziky aspoň kúsok času, vyhla vy sa množstvu hlúpostí, ktoré zvečnila vo svojej knihe. Ako absolvent elektrotechnickej fakulty som trpel pri znásilňovaní pojmov magnet, elektrický náboj, frekvencia, energia, a pod.
Tu sú niektoré z absurdných tvrdení Tajomstva:
„zákon príťažlivosti hovorí, že podobné priťahuje podobné”. V skutočnom svete pre magnety aj pre elektrické náboje platí, že rovnaké náboje/póly sa odpudzujú a opačné priťahujú.
„energia vibruje na určitej frekvencii” je rovnaká hlúposť, ako napr.: horúčava merala tri metre.
„Ste energia a energiu nemožno vytvoriť ani zničiť - možno zmeniť iba jej formu”. Je pravda, že vo fyzike platí zákon zachovania energie. Je to však niečo na spôsob dokonalého recyklačného systému. Mobilu, ktorý vyhodíte, sa rozloží na železo, meď, uhlík..., z nich sa vyrobia súčiastky, ktoré sa použijú napr. v dverách auta, na tuhu v ceruzke, kúsok potrubia a kopec ďalších vecí. Zo surovín sa nestratil ani jeden atóm, ani jeden nepribudol. Atómy ostali zachované, ale podstata formy mobilu je definitívne preč. Mobil z tých atómov už nikdy nebude. O energii to platí podobne.
„Kvantoví fyzici a Einstein nám hovoria, že sa všetko deje naraz”. Chudák Albert by sa tomu divil. On definoval najvyššiu možnú rýchlosť vo vesmíre, rýchlosť svetla, ktorá sa nedá prekročiť. On presadzoval priestoročas, štvorrozmerný priestor, v ktorom má čas rovnakú podstatu ako priestorová vzdialenosť. Tak, ako je od nás Slnko v priestore vzdialené približne 150
tis.miliónov kilometrov (oprava 16. 1.), je od nás v čase (pri rýchlosti svetla) vzdialené 8 minút a 20 sekúnd, pretože za kratší čas sa k nám ani svetlo nedokáže dostať. Rýchlosťou svetla cesta zo Zeme na Proximu Centauri trvá 4,2 roka a naspäť taký istý čas. Veľká časť hviezdneho neba nad nami je od nás vzdialená milióny až miliardy rokov. To je sakramensky dlhý čas na doručenie tovaru z vesmírneho katalógu!- a tak by sa dalo pokračovať
Vedcov a vynálezcov, by rozčarovalo, keby sa dozvedeli, že si objavy a vynálezy pritiahli. Mohol im to niekto povedal na začiatku, ušetrili by si roky driny. Edison by neskúšal tisíce spôsobov ako vyrobiť žiarovku, bratia Wrightovci by prvý let urobili na pritiahnutom vládnom špeciáli a nie na káre, ktorá sa vo vzduchu udržala iba pár sekúnd, a zdokonaľovanie lietadla by netrvalo desaťročia. A len tak mimochodom: Ford nevynašiel auto, ale jeho pásovú výrobu.
Najviac ma však pobúrila kapitola o peniazoch: Berte si, všetkého je neobmedzený počet, práca nie je dôležitá. Stačí si len želať, a ropa sa objaví. Keď takto Američania skutočne uvažujú, tak sa nečudujem, že vyrábajú jednu krízu za druhou. Už len to odporúčanie, nemyslieť na faktúry, ale na príjmy. Ak na faktúry zabudnem, prestanú mi chodiť? Na mojom výpise z banky mám iba jednu plusovú položku a kopec mínusových. Kým mi však ostáva na konci mesiaca viac, ako na začiatku, tak som spokojný. Záleží na súčte príjmov a výdavkov, nie na ich počte.
Ale aby som len nekritizoval, s dvoma kapitolami môžem, s určitými výhradami, súhlasiť. Jedna z nich je o zdraví. Placebo efekt naozaj funguje a imunitný systém si dokáže poradiť s akoukoľvek chorobou, ak má početnú prevahu, t.j. ak dokáže „zbrojiť” rýchlejšie ako choroboplodné zárodky. Pozitívne myslenie uzdraveniu výrazne pomáha. Nedeje sa to však cez superexpresnú linku myseľ - vesmír - telo, ale prostredníctvom hormónov, ktoré sú fyziologickou odozvou na emócie. Telo má oveľa menej práce, ak nemusí pri boji s chorobou vyrovnávať chemickú nerovnováhu spôsobenú depresiami a zlou životosprávou.
Pod kapitolu o vzťahoch by som sa aj podpísal, po škrtnutí dvoch-troch viet o vesmírnom katalógu. Tak ako v prípade imunitného systému, je aj tu cesta oveľa kratšia. Človek je tvor spoločenský a podľa odhadov 95% komunikácie prebieha neverbálne (mimikou, gestami, držaním tela, tónom hlasu...) a iba 5% slovami. Nemôžeme zabrániť tomu, aby naše telo odzrkadľovalo naše myšlienky a emócie. Tieto signály u iných čítame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Bez slov kričíme na okolie, vesmíru je to fuk, ale ľudia na naše signály odpovedajú. V medziľudských vzťahoch naozaj záleží na tom, čo si myslíme, myšlienky majú moc meniť ľudskú spoločnosť.
Takže môj záver: Zle ste to pochopili, vážení veľkí učitelia a avatári! Pozitívne myslenie robí zázraky, nadšenie a dobrá nálada sú nákazlivé a zlé myšlienky škodia najviac nám. Nie sú v tom však žiadne čary.
