Jeho skutočný životný cieľ formuloval v zásadách homaranizmu. Čo to je? Odpoveď nájdeme už v názve. Vznikol skladaním slov, typickým pre esperanto. Základom je slovo „hom-“, čo znamená človek. Pomocou prípony „-ar-“, ktorá zo skupiny niečoho vytvára nový celok, vzniká slovo ľudstvo. Prípona „-an-“ vyčleňuje jednotlivca, člena, príslušníka skupiny alebo národa.
Načo ten oblúk cez ľudstvo, prečo začať od človeka, aby sme sa zase vrátili zase len k členovi ľudstva, teda človeku? A predsa je tu podstatný rozdiel v tom, ako vnímame iných ľudí. Vinie sa ako zlatá niť celým Zamenhofovým životom. Už v pravdivej legende o vzniku esperanta sa hovorí o nepriateľstve medzi Poliakmi, Rusmi, Nemcami a Židmi v mestečku Bialystok a malom chlapcovi, ktorý im chcel pomôcť porozumieť si.
V otváracom prejave na prvom svetovom esperantskom stretnutí Zamenhof hovorí, že „sa stretli nie Rusi s Poliakmi, nie Angličania s Francúzmi, ale ľudia s ľuďmi.“ Esperantská hymna spomína ľudskú rodinu a pád múrov medzi ľuďmi. A úplne jednoznačne to Zamehof definoval v prvom bode deklarácie homaranizmu: „Som človek, a na celé ľudstvo sa pozerám ako na jednu rodinu; rozdelenosť ľudstva na vzájomne nepriateľské národy a náboženské skupiny považujem za jedno z najväčších nešťastí, ktoré musí skôr alebo neskôr zmiznúť a ktorého odstránenie sa snažím urýchliť zo všetkých síl.“
V šiestom bode dodáva: „Som si vedomý, že vzájomná nenávisť medzi ľuďmi neprestane, až kým si ľudia nezvyknú meno človek stavať vyššie ako meno národa, a že výraz ľud je príliš neurčitý, neraz dáva príčinu k národnému šovinizmu, hádkam a zneužívaniu a často v nenávisti rozdeľuje synov a dcéry tej istej krajiny alebo dokonca toho istého národa; z tohoto dôvodu na otázku, za príslušníka ktorého ľudu sa považujem, odpovedám: patrím k ľudstvu; len ak sa ma zvlášť opýtajú na môj štát, región, jazyk, pôvod alebo náboženstvo, dám na to presnú odpoveď.“
Ak si v štvanici, nazývanej aj sviatkom rodiny, pokoja a lásky, nájdeme kúsok času, mohli by sme pouvažovať nad homaranským desatorom. Uvedomiť si, že sme predovšetkým ľudia, a až potom Američania alebo Rusi, dúhoví alebo tradiční, modrí alebo červení. Verím tomu, že keby sa veľký Zamenhofov sen naplnil, bol by svet pre človeka oveľa lepším miestom na život.
