Začíname z obce Kamenec pod Vtáčnikom. Už cestou na Píly je všade bielo. Kráčame opatrne , pretože na asfaltovej ceste sa urobila šmykľavá škrupinka ľadu.
Vonku je krásna slnečná sobota. Priam ideálne počasie na takúto prechádzku. Pri odbočke smerom k Hrádku sa už terén pod nohami zlepšil. Započúvam sa do chôdze. Je to tu typické vŕzganie pod nohami. Stromy navôkol prikrýva sneh.
Terén mierne stúpa. Odbočku na Hrádok necháme za chrbtom. My stúpame vyššie.Zimná prechádzka je o čo krajšia, keď všetky vyrúbané stromy ležia pod snehom a nieje vidieť tú spúšť.
Ako súpame vyššie, pribúda aj snehovej nádielky. Touto cestičkou chodí našťastie veľa turistou a tak kráčame úzkym chodníčkom zo snehových mantinelov.
Prechádzame cez snehový tunel Takúto krásu by som cez leto nezažila. Príjemný zážitok. Nevadí mi ani fakt, že keď narazím do vetvičky, mám snehovú nádielku za krkom.
Ako to tie stromy zvládajú ? Prikrýva ich čoraz väčšia perina . Konáre sa prehýbajú pod ťarchou, ale stále držia.
Do oka mi padla táto jedlička. Hneď som si spomenula na film Mrázik: Už mi pod ním chýba iba Marfuša, ktorá lúska orechy.
Ale to najkrajšie divadlo začalo, až keď sme sa blížili k vrcholu.
Bočné mantinely chodníčka sa začínajú dvíhať. A my máme problém ak stretneme turistov, ktorí idú opačným smerom. Do úzkeho pásiku sa nezmesíme. Musíme dávať vyhýbací manéver.
A konečne sme hore. Po 3 hodinách zaslúžený výhľad.
Schádzame dole do doliny a snami schádza dole aj slnko.
Táto sobota bola ako stvorená pre turistiku a fotenie. Keď sú takéto ideálne podmienky je radosť chodiť na hory.
Prajem Vám všetkým krásnu zimnú turistiku.
Saška Uhlárová
